Ľudia, ktorí ma inšpirujú – Radžendra Singh
Je veľa ľudí, ktorí ma svojim postojom, životným prístupom a odhodlaním inšpirujú. Keďže som veľký milovník prírody a záleží mi na veciach, ktoré s ňou súvisia veľmi rád preto v nasledujúcich príspevkoch priblížim ľudí, ktorí sú vzorom v krajinách, kde aktívne svoje názory a riešenia presadzujú. Jedným z takýchto mužov je nový indický Gandhí. Volá sa Radžendra Singh a je to rozhodne muž, ku ktorému prechovávam veľký obdiv. Má moju obrovskú úctu, pretože ma inšpiruje a motivuje zároveň. Je známy pod prezývkou „Muž Voda“ a nedávno získal Nobelovu cenu za vodu. Radžendra je syn roľníka a pochádza zo 7 detí. Vyučil sa za chirurga ajurvédskej medicíny a keď zistil, že v dedine ľudia potrebujú viac vodu ako lieky zo starých indických spisov opätovne oživil techniku zachytávania dažďovej vody.
http://www.thehindu.com/
Zatvorím oči a cestujem priestorom a časom. Ocitnem sa v Indii, v Radžastáne. Je tu teplo, jemný vietor výri prach na zemi, takmer žiadna zeleň iba postavajúci dobytok pri vyschnutom koryte rieky. V diaľke zazriem človeka, zapáleného pre svoju chuť pomôcť tam, kde je to treba. Navonok tichý a pokorný, ale vo vnútri trpezlivý a odhodlaný. Taký je Radžendra. Vidím ho presviedčať hŕstku miestnych ľudí. Verí svojmu zdravému úsudku a spôsobe ako problém vyriešiť. Ľudia mu uveria a začnú budovať hlinené priehrady tzv. „johady,“ ktoré sa tradične používali na zachytenie daždivej vody už v minulosti. Jeho úsilie je nakoniec korunované úspechom, keďže sa vybudovali malé priehrady a nádrže na zemi a pod zemou, rovnako aj systém hrádzí a šácht. Touto jednoduchou a účinnou technikou sa totiž voda nielen prináša, ale zároveň sa obnovuje celá rieka, pôda, zabraňuje sa povodniam a do oblastí sa opätovne prinavracia DIVOKÝ ŽIVOT. Systém nádrží totiž zabraňuje, aby sa dažďová voda len tak rozliala po vysušenej pôde a zmizla, ale aby do nej naopak vsiakla a obnovovala vyschnuté zásobárne podzemnej vody.
Takýmto spôsobom oživil už takmer vyschnutú rieku Arvari. Boj o jej oživenie sa začal v roku 1986 a až v roku 1995 sa Arvari stala opäť trvalou riekou. Rovnakým spôsobom oživil aj ďalšie mŕtve rieky ako Ruparel, Bhagani, Sarsa, Jahajwali v regióne Rádžasthán v severovýchodnej Indii. Okrem toho začal vysádzať aj stromy a obnovil tak les na území viac ako 6500 km2. Predstavte si všetky tie voľne žijúce zvieratá, ktoré sa tak vracajú ku korytám vyschnutých riek, predstavte si všetky tie stromy, ich vôňu, šum lístia a všetky tie plodiny, ktoré na nich rastú. Predstavte si všetkých tých ľudí, ktorí sa už nemusia sťahovať do veľkých preplnených miest, ale ostávajú vo svojich opustených dedinách a naďalej sa živia poľnohospodárstvom. Exodus ľudí do miest sa tam zastavil. Nádherný čin! Kde Radžendra prináša vodu, prináša život. To je človek hodný obdivu.
http://tarunbharatsangh.in/
Okrem toho bol jednou z hlavných postáv v kampani proti výstavbe vodnej elektrárne na rieke Bhagirathi na severe Indie, ktorá by mala obrovský vplyv na riečny ekosystém. Vláda v regióne mu dala za pravdu a uznala práva obyvateľov na rieku zákonom. Záujem súkromného sektora sa stal druhoradý. Je to krásna ukážka toho, že právo na vodu je skutočne základným ľudským právom. Nie vždy a všade to tak samozrejme funguje, keďže je mnoho záujmových skupín a spoločností, ktoré majú úplne iné ciele. V tomto prípade bol však boj úspešný, ale je to iba jeden z tisícov. Ten človek je pre mňa nádejou a symbolom, že problémy s vodou bude možné pri veľkej snahe ľudí aspoň čiastočne vyriešiť. Treba si uvedomiť fakt, že povrch našej planéty je pokrytý 75% vodou, ale iba 3% z nej tvorí sladká voda a iba 0,3 % ide o pitnú vodu. Ročne zomrie na nedostatok pitnej vody až 2 milióny ľudí, okolo 14 000 ľudí denne. Znečistenie vody je jedným najväčším problémov súčasného sveta, podzemná voda sa využíva na zavlažovanie stále väčších a väčších polí, korytá riek sa doslova drancujú a vysušujú a keď k tomu prirátame klimatické zmeny, ktoré zdroje vody prudko znižujú dostávame sa k prognózam OSN, ktoré hovoria, že ak sa týmto problémom nebudeme zaoberať intenzívnejšie v priebehu nasledujúcich 15 rokov môže o vodu bojovať až polovica populácie.
(Reuters/Amit Dave)
KAŽDÝ Z NÁS VŠAK MOŽE POMOCŤ a zachovať kolobeh vody v prírode. Keď budeme nabudúce piť vodu z kohútika, alebo sa sprchovať, nenechajme ju tiecť zbytočne. Predstavte si krásny vodopád to mne vždy pomáha. Metóda zadržiavania prívalovej dažďovej vody sa dá totiž využívať všade na svete, aj u nás v záhradách a na poliach, nielen v Indii.