Chcete niekoho potešiť? Pošlite mu list!
Veru, prestali sme písať. Už ani riadok nenapíšeme. V dnešnej modernej dobe už zo zásady neposielame a nepíšeme žiadne listy! Áno už dávno sú preč tie časy, keď drevené police na hlavnej pošte praskali pod ťarchou súkromných listov. Staré panie sa museli celé hodiny prehýbať nad ošúchanými obálkami nejasného obsahu s cudzými poštovými známkami, ktoré jak živ nevideli. Ach aká to bola krása. Triediť a razítkovať. Veru, ale už sú preč tie časy, keď pomedzi ich šikovné ruky prechádzali pohľadnice s krásnymi obrázkami zo vzdialených exotických krajín. Jakarta, India, Mozambik či Brazília, človeka až pichne pri srdci pri predstave, že tam skutočne ľudia žijú. Júúúj to bolo čaro, cestovať s prstom na mape a aspoň na chvíľu sa ponoriť do života cudzieho človeka. Tak vzdialeného, a tak blízkeho v tom jedinom okamihu…Veď tu a tam sa niektorá z nich pristavila a zvedavo začítala do obsahu či blahopriania.
Potichu si povzdychla nad ich blaženosťou, niekedy im zlostne závidela, inokedy sa zase úprimne zasmiala.
Práca jej tak dávala väčší zmysel a hlavne mala o čom rozprávať doma či v susedstve. To boli príbehy. Hodné románu. Celé ulice sa nimi zaplnili.
Veru preč už sú dnes tie staré časy. V dnešnom rýchlom a modernom svete pre ne nie je miesto. Sú vykopávkami a pohrobkami minulosti. Veru už nie. Ľudia už nemajú čas si sadnúť, potichu vypiť kávu a započúvať sa do vnútorného hlasu. V šialenom svete rýchlikov niet priestoru a možností ako spútať slová do viet a uväzniť ich na kúsok papiera.
Potešiť strom a dať mu zmysel večnosti, uhniezdiť doň krásne slová lásky a rozpliecť klbko nite, plné myšlienok.
Rozozvučať z vlastných útrob hlas radostného človeka, ospevujúceho krásy všedného života. Potešiť priateľa, rodinu, či známeho. Aká to prostota života. Treba si predstaviť tie štastné tváre, plné prekvapenia a zvedavosti, keď si nájdu svoje meno na obálke. Chvíľka vzrušenia a napätia človeka poohreje v tomto bláznivom svete.
Verte, že sila RUKOU PÍSANÉHO SLOVA je mocnejšia než tisíc mailov a smsiek. Ich sila spočíva v tom, ze list si dokážem aj o 20 rokov vybrat zo šuflíka a cestovať tak späť časom.
Zápisky z Maroka…
Ja som milovník časov dávno minulých a chcem im preukázať vernosť. Som ich zapredancom a verným spojencom. Preto dnes píšem o listoch a chcem povzbudiť aj Vás ostatných, tam niekde doma sediacich v teplúčku pri telke či notebooku. Áno aj Vás, čo sa tak ponáhľate. Položte si jednu otázku, kedy ste naposledy písali niekomu list či poslali peknú pohľadnicu?
Nájdite si preto čas, PRÁVE TERAZ, zalejte si dobrý povzbudivý čaj, zomeľte si čerstvú kávu a nechajte si ju rozvoňať v byte. Ak ste v meste, kúpte si dobrý koláčik. Urobte si atmosféru. Písanie má byť zábava. Pustite si dobrú povzbudivú hudbu, sadnite za stôl, nachystajte pero a čistý papier a začnite písať. Je to tak jednoduché, a tak náročné zároveň. Viem to, ale povinnosti neutečú rovnako ani práca. Denne predsa stratíme malichernosťami života veľa hodín, tak prečo ich nepretaviť na niečo príjemné a motivačné. Potešte panie z pošty, potešte svojich známych, priateľov, svoje rodiny a pošlite im list alebo pohľadnicu či už ste doma, alebo kdekoľvek vo sveta.
Prajem veľa zdaru pri písaní!
Osobný set na písanie. Kolekcia Charles Dickens. 
Zápisky zo španielskej Granady…