Izrael alebo Svätá Zem ma už veľmi dlho lákala. Chcel som spoznať čaro miest, ktoré sú pre mňa ako kresťana veľmi dôležité a spája sa s nimi celá rada príbehov z Biblie. Bolo na čase ich osobne navštíviť a nadýchať sa atmosféry, ktorá ich obklopuje. Volaniu som nemohol odolať a tak, keď som nedávno narazil na zaujímavé letenky cez portál letenky za babku do Eilatu, ktorý sa nachádza na juhu Izraela, bolo vyriešené. Moja skúsenosť s krajinou bola veľmi pozitívna a preto ju chcem z časti opísať, aby som inšpiroval aj ostatných, ktorí nad cestou zatiaľ iba premýšľajú.

DOPRAVA:  Ryanair ponúka 7 dňový pobyt, takže zhrniem, čo sme za tých 7 dní stihli my. Okrem linky Bratislava- Eilat od spoločnosti Ryanair tu lieta aj maďarský Wizzair z Budapešti do Tel Avivu. Aj to je veľmi zaujímavá ponuka. Odporúčam sledovať obe linky.

POČASIE: My sme šli na prelome januára a februára. Teploty cez deň boli okolo 15 stupňov,  k večeru chladnejšie. Pre nás ideálne, všade bolo málo ľudí  a veľa miest a chrámov sme si užili úplne sami.  Viem si predstaviť, že v lete je tam úplne iná atmosféra.

1.       Deň LETISKO OVDA- EILAT

Praktické info: Vojenské letisko Ovda sa nachádza asi 45 min. od Eilatu. Keď priletíte vonku pred letiskom stojí mestský autobus. Platí sa iba v šekeloch, čo znamená, že si najskôr treba zmeniť peniaze. Na letisku obyčajne nezvyknem meniť, ale autobus sa dá zaplatiť iba v domácej mene a navyše je sobota, šabat, čo znamená, že v Eilate je takmer všetko zatvorené. Žiadnu zmenáreň nenájdete otvorenú. Zmeniť sa mi podarilo až v stánku, kde predávali žreby. Na letisku mal nakoniec relatívne dobrý kurz  1 dolár –  3,7 šekela.  Cena autobusu stojí 21,50 šekela. Pre tých čo ráno odchádzajú do Jeruzalema je výhodné ubytovanie 5 min. od central bus station. Môžem odporučiť Hotel Sunset inn, ktorý má príjemné prostredie, vlastné jednobunkové izby a átrium na posedenie. Večer sme ochutnali prvý falavel a prešli sa až k moru. Je to asi 25 min. pešo. Ideálne na prvý deň.

RADA –  Kúpte si hneď po príchode na autobusovú stanicu lístok na druhý deň či už smer Mŕtve more komplex Ein bokek, alebo Masada, Jeruzalem. Ušetríte si ráno čas. Autobus bol plný.

2.       Deň EILAT – MASADA – MŔTVE MORE – JERUZALEM  Druhý deň je veľmi plný a treba si ho popredu naplánovať, pretože v jeden deň sa dá stihnúť toho veľa.  Kúpanie v Mŕtvom mori, prehliadka pevnosti Masada a príchod do Jeruzalema. My sme pri plánovaní urobili jednu menšiu chybičku, ktorú priblížim pri texte o Mŕtvom mori. O 8.hod. ráno odchádza autobus smer Masada. Cesta trvá asi 3 hod. Na prehliadku tejto starovekej pevnosti vystavanej na vrchu vám postačia v pokojnom tempe 2-3 hodiny. Cesta lanovkou tam aj späť stojí 20 dolárov. Môžete ísť aj pešo, hore strmým kopcom to trvá asi 1 hodinu. Na cestách mám rád prach vyšliapaných cestičiek, fyzický výkon a kebyže mám viac času idem aj pešo. Lanovka je však pohodlná.

O čom je pevnosť MASADA?

Pre tých, čo počujú slovo Masada prvýkrát v krátkosti opíšem o čo ide. Na svoje si tu prídu hlavne milovníci starovekých dejín. Na vrchu strmej  skaly, ktorá ponúka krásne výhľady na Mŕtve more a Judskú púšť sa nachádza pevnosť, vybudovaná počas Hasmoneovského kráľovstva, ktorú neskôr Herodes Veľký ( 37-4 pred Kr.) prestaval. V areáli vybudoval impozantný 3 poschodový palác s vlastnými kúpeľami, izbami zdobenými freskami a mozaikami, studňou, synagógou, domami a skladmi na potraviny. Herodesovi Veľkému miesto slúžilo ako zimný palác a zároveň ako refúgium v prípade útoku nepriateľov. Na tomto mieste sa odohrala významná udalosť v židovskej histórii.  Počas obdobia veľkej židovskej revolty proti Rimanom, ktorá vypukla v roku 66- 74 po Kr. sa tu uchýlila skupina zelótov, ktorí bojovali za nezávislosť. Po dvojročnom obliehaní v rokoch 73-74 slávnou 10. rímskou légiou Fretensis  pevnosť padla. Rimania vybudovali s pomocou veže obrovskú rampu s nasypaného kameňa,  ktorou sa dostali až k múrom, ktoré prelomili. Posádka brániaca pevnosť nechcela padnúť do rímskeho zajatia. Vodca povstania Eleazer vyriekol pamätnú reč, ktorou presvedčil ostatných, že je lepšie zomrieť ako padnúť do zajatia a byť otrokom. Slávnu reč zaznamenal židovský historik Jozefus Flavius. Povstalci zo svojho stredu vyžrebovali 10 mužov, ktorí zabili ostatných 960 ľudí. Zvyšných 10 mužov zase medzi sebou vylosovalo jedného, ktorý zabil ostatných 9. Posledný zapálil pevnosť a spáchal samovraždu. Rimania tu našli iba popol, prach a ťažobné ticho. Na žive ostali  iba 2 ženy a 5 detí, ktoré sa skovali do cisterny na vodu. Neskôr vypovedali čo sa v poslednú noc stalo.  Muži ešte pred dobrovoľnou smrťou ukryli pod synagógu známe zvitky z Mŕtveho mora napísané v hebrejčine, gréčtine a aramejčine.

Ako vnímam Masadu?

Tu by som chcel podotknúť jednu zaujímavú myšlienku. Keď som bol pri pevnostnom múre, ktorý mal chrániť povstalcov  a videl rímsky násyp, predstavil som si tu bezmocnosť povstalcov, ich obavy, strach zo smrti, ktorý sa vtieral do ich sŕdc a lepil na steny rozpadnutých budov. Snažil som sa nedívať na Masadu ako na miesto smrti a vraždy, ale ako na miesto posledného odporu, ako na miesto  oddanosti Bohu, ktorému židia verili a obetovali svoje životy. Život v otroctve bol pre nich bezcenný, život bez Boha a modlitby nepredstaviteľný. To bol pre mňa odkaz Masady.

NÁVŠTEVA MRTVÉHO MORA – Z Masady idú autobusy do Jeruzalema dosť často, takmer každých 45 min., takže nie je problém sa odtiaľ dostať. Otvorené je do 17 h. v lete a 16 h. v zime. Vonku stoja aj taxikári s dodávkami, ktorí vás odvezú na kratšie vzdialenosti. My sme sa odtiaľ vybrali do komplexu Ein Gedi s vedomím, že ide o verejnú pláž. Bola súkromná. Okúpali sme sa tu v mŕtvom mori a bol to veru pekný zážitok si poplávať v slanej vode na najnižšie položenom mieste na svete. Cena vstupu aj po zľave bola 50 šekelov na osobu. Samotná pláž bola síce pekná, ale odporúčam ísť na verejnú pláž v Ein Bokek, ktorá je síce smerom naspäť do Eilatu (cena 17 šekelov bus), ale máte tam zadarmo prístup k moru a nádherné prechádzky po vybudovaných chodníčkoch. Dá sa tam prenajať aj bicykel. Vyzeralo to tam skutočne nádherne. Ak sa v Ein Bokek chystáte prenocovať cena ubytovania je tam dosť vysoká. Aj napriek tomu, to tam podľa mňa stojí za to. Nás troška mrzelo, že sme šli do Ein Gedi a nie tam. Menšia chybička, neurobte to aj vy. Samozrejme cesta sa dá urobiť aj smer Eilat – Mŕtve more (Ein Bokek)  – Masada – Jeruzalem. Ide o to, kde chcete stráviť viac času. Našou prioritou bola Masada a až potom Mŕtve more.

3 deň –  JERUZALEM – Múr nárekov – Chrámová hora – Via Dolorosa- Chrám Božieho hrobu

Na návštevu tohto svätého miesta treba aspoň 3 dni. My sme mali 2,5 a bolo nám málo. Ak chcete mať v prvý deň úplne TOP zážitky odporúčam vstúpiť do mesta bránou Jaffa ako milióny pútnikov pred vami a navštíviť postupne všetky 4 hore uvedené miesta.  Pulzujúca atmosféra života ľudí vyznačujúcich tri svetové náboženstva vás ihneď pohltí. Doslova vcucne  a nedá dýchať. Tu spolu žijú kresťania, židia a moslimovia. Uličkami sa postupne pomedzi obchodíky prekľučkujte do židovskej štvrti až k Múru nárekov. Tu zažijete neuveriteľnú atmosféru. Dotknúť sa posvätného múru bol pre mňa veľmi silný duchovný zážitok. Úcta a pokora, prosby a modlitby, spev a slzy radosti, to všetko tu uvidíte, keď precítite 2000 ročnú históriu Múru nárekov, ale aj židovského národa. Moje tiché sledovanie židovského obradu bar micva bolo krásnym bonusom. Ten sa tu koná každý pondelok a štvrtok. Návštevu si teda plánujte aj s týmto vedomím.

Chrámová Hora – Z Múru nárekov si vystojte radu do Chrámovej Hory, známej ako al Haram aš Šaríf (Vznešená svätyňa) do ktorej sa vstupuje veľkou rampou napravo od Múru nárekov. Vstup je povolený od 12:30 a po 1 hodine sa pre neveriacich zatvára. Otvorí sa opäť až ráno o 7:30- 10 hod. Tu človek zažije opäť iný svet. Judaizmus vystrieda islamská viera.  Na Chrámovej hore sa nachádza hneď niekoľko budov, ktoré stoja za pozornosť. Ako prvé uvidíte mešitu al Aksá, čo  v preklade znamená „najvýchodnejšia.“ Ide o jednu z najstarších mešít na svete. V období križiackych výprav v ňom prebývali jeruzalemskí králi a neskôr ho používal rad templárov. Nazvali ho Templum Salomonis a používali ho ako sklad zbraní, kostol, kláštor a pevnosť. A práve vďaka tomu sa neskôr rozšírili legendy o svätom gráli a templároch, ktoré dodnes živia americké filmy.  Samozrejme najväčším lákadlom je Skalný dóm moslimami nazývaný Kubbat as Sachra. Táto prekrásna stavba postavená chalífom Abdulmalikom z roku 687- 691 má tak zaujímavú históriu, že by sa o nej dal napísať samostatný článok, rovnako ako celom komplexe na Chrámovej hore. Spomeniem iba to najdôležitejšie pod Skalným dómom sa nachádza hora Moria, kde mal praotec Abrahám obetovať svojho syna a prorok Mohamed mal práve z tohto miesta na svojom koni s ľudskou hlavou vystúpiť na nebesia.

Via Dolorosa – cesta ukrižovania Ježiša Krista. Pre mňa ako kresťana bolo samozrejmé, že som sa chcel prejsť po ceste, kadiaľ  podľa tradície niesol svoj kríž Kristus smerujúc na vrch Golgota. Via dolorosa znamená „cesta utrpenia, cesta žiaľu“ a  bola ustanovená v 18. stor. Má 9 zastavení, posledných 5 sa nachádza vnútri v Bazilike Božieho hrobu. Tam smerovali aj naše kroky. Moje dojmy sú zmiešané. Krížová cesta prechádza starým mestom, takže je niekedy ťažšie sa sústrediť na modlitbu a precítiť jednotlivé miesta. Na lepšiu predstavu som si ešte pred návštevou Jeruzalema pozrel dva filmy Umučenie Krista od Mela Gibsona a Posledné pokušenie od Martina Scorseseho. Veľmi mi to pomohlo, jednotlivé zastavenie ožili a ihneď som si ich vedel predstaviť.

Chrám Božieho hrobu –  Do tohto chrámu som sa veľmi tešil, pretože osobne vnímam ako malý zázrak, že chrám tu stále stojí aj po viac ako 1700 rokoch, ktoré boli plné bojov, plienení, zničení a desiatok zemetrasení.  Keď si človek uvedomí jeho fascinujúcu históriu žasne nad stavbou, ktorú sa chystá navštíviť. Vždy tvrdím, že kto pozná históriu, díva sa na veci inými očami. Vzdelané oči  totiž vidia oveľa viac ako iba starodávny chrám či romantické ruiny stredovekých stavieb. Preto sa na Jeruzalem treba pripraviť, aby sme neboli slepcami v rajskej záhrade. Chrám Božieho hrobu je najvýznamnejšia pamiatka kresťanského sveta a preto si zaslúži zvýšenú pozornosť cestovateľov. Opisovať jeho históriu nejdem, zahltilo by to celý blog, iba z časti priblížim pár zaujímavostí, keďže podľa tradície bola práve tu, pod základmi kostola skala Kalvárie (Golgota), kde bol Kristus ukrižovaný. Tu niekde mal byť prázdny hrob Jozefa Arimatejského do ktorého uložili jeho telo. Rimania tieto pútne miesta z ranného kresťanstva za čias cisára Hadriána prekryli chrámom Jupitera a postavili tam sochu Venuše Isis. Prenasledovaní kresťania boli vtedy obviňovaní z najrôznejších a najabsurdnejších praktík. Rimania totiž veriacich Krista obviňovali z kanibalizmu, z pitia krvi novorodeniatok. Išlo zrejme o nepochopenú alebo zlomyseľnú interpretáciu eucharistického obradu: “Kto nebude jesť moje telo a piť moju krv, nevstúpi do Kráľovstva nebeského.” Keď v roku 326 navštívila Jeruzalem  matka Konštantína Veľkého svätá Helena, mala vtedy 80 rokov a na jej podnet sa zbúral Jupiterov chrám a postavila prvá bazilika “Anastasis,” teda bazilika Vzkriesenia. Zrodil sa tak kresťanský Jeruzalem.  V roku 614 chrám zničili Peržania, opäť sa však postavil. Keď v Egypte nastúpil na trón chalífa al Hákim, ktorý bol neskôr aj samotným islámom označený za kacíra vydal v roku 1009 rozkaz kompletne zničiť celý chrám aj s edikulou. Z pôvodnej konštatínskej baziliky ostala stáť iba apsida. Čo sa stalo s chrámom za čias križiakov? Ako spravovali chrám po Saladínovom dobytí Jeruzalema? Čo znamená Status quo z roku 1757 a koľko kresťanských cirkví spravuje baziliku Božieho hrobu? To už si treba samostatne doštudovať 🙂

Dúfam, že som vás aspoň troška inšpiroval a priblížil niektoré informácie.  Ak sa vám článok páčil, inšpirujte aj priateľov a zdieľajte ho aj s ostatnými. Vďaka za podporu. Prajem krásny výlet.

V druhej časti priblížim Betlehem, jeruzalemský trh ben Jehuda, Olivovú Horu, kde si v centre požičať auto,  palestínske Jericho, Galilejské jazero, Tagbu, Kafarnaum, horu Blahoslavenstiev, Nazaret a rímske ruiny mesta Cesarea pri Stredozemnom mori. Je sa na čo tešiť.

• ← V zajatí Slovenského raja – zimný prielom Hornádu. (fotoesej)
• Jarné prebúdzanie v Uzbekistane – oslava sviatku Navruz a jedlo Sumalak →