Kazachstan sa nachádza v Strednej Ázii a svojou obrovskou rozlohou (2,7 miliónov km²) je 9 najväčším štátom sveta. Keďže nemá prístup k moru ide zároveň o najväčšiu vnútroštátnu krajinu na svete. Na tak rozľahlom území  sa nachádza až 14 národných parkov a Altyn-Emel je medzi nimi pomyselnou kráľovnou Kazachstanu. 

Bol založený v roku 1996 s cieľom chrániť  jedinečnú prírodnú krásu krajiny s početnými  archeologickými lokalitami. Rozloha parku pokrýva úctihodných 4600 km² a nájdeme tu prekrásne farebné hory, rovnú suchú step, spievajúce pieskové duny, ale aj starobylé petroglyfy a hrobky. Dnes ide o najväčšiu prírodnú rezerváciu Kazachstanu.  Mongolská legenda hovorí, že pri prechode údolím sa Džingischán pri západe slnka pozrel na hory pokryté žltnúcou farbou a zvolal: „Ach, to zlaté sedlo!” A tak sa meno uchytilo a názov parku v preklade znamená „zlaté sedlo“.

Dostupnosť parku

Park sa nachádza na juhovýchode Kazachstanu, v centre historickej oblasti Sedemriečie (pomenované podľa Siedmych riek) medzi riekou Ili, pohorím Džungársky Alatau a južným masívom Ťanšanu. Z Almaty je to 260 km severne, džípom cca 4 hodiny cesty. Vďaka tomu patrí medzi najdostupnejšie prírodné miesta, kde môže človek zažiť kus poriadnej krásy z neobyčajnej kazašskej divočiny.

Dedina Basshi- vstupná brána do národného parku Altyn- Emel

Basshi je dedina, v ktorej je sídlo parku, a je to vstupná brána k atrakciám ako Aktau, Katutau a Spievajúca piesočná duna.

Čo vidieť v Národnom parku Altyn Emel?

Najväčšie symboly parku Altyn-Emel sú rozhodne Spievajúce duny a pohorie Aktau.  Menšie pohorie Katutau zase ponúka pohľad na vyschnuté lávové kamene. Súčasťou parku sú aj horúce pramene, ktorých unikátnosťou je 700 ročná stará vŕba. V neposlednom rade je národný park obrovská pokladnica biodiverzity miestnej fauny a flóry. Flóra parku zahŕňa 1800 druhov rastlín, z toho 69 vzácnych druhov. Nachádza sa tu až 260 druhov zvierat, nepočítajúc hmyz a ryby. Žije tu napr. vzácny orol kráľovský, ropucha sibírska, bocian čierny či perská gazela. Môžete tu dokonca vidieť  aj unikátneho koňa Przewalského.

Pohorie Aktau – raj pre geológov

Pohorie Aktau tvoria masívne sedimentárne usadeniny obrovského starovekého jazera ( iná verzia dokonca hovorí o starovekom oceáne Tethys), ktoré kedysi vypĺňalo povodie rieky Ili.  V dôsledku tektonickej a eróznej činnosti časom vznikli nádherné rokliny a kaňony zložené z pásových sedimentárnych hornín rôznych farieb: zelenej, červenej, modrej a bielej. Napriek svojmu názvu („Biele hory“) sú hory Aktau viacfarebné, pruhované a veľmi svetlé. Pohorie Aktau umožňuje vizuálne zrekonštruovať geologickú a paleontologickú kroniku tohto územia, medzi skamenelinami sa dá totiž sledovať celá história prerodu oceánu na prírodnú krajinu, od odhalenia prvej súše až po vytvorenie púštnych hôr s ich neodmysliteľnou flórou a faunou. Toto bol pre mňa jednoznačne highlight návštevy Kazachstanu. Niečo tak unikátne som ešte nikde nevidel. Nevyrovnajú sa tomu ani skalné útvary v Jordánsku, kde vládne červená farba púšte a ani bolívijské Altiplano. Toto bolo iné, ten kontrast farieb a prírodných scenérii ma úplne dostal. Čistá šmakocina pre fajnšmekrov. “Najskôr sa ukázali menšie kopce pokryté zelenou farbou jarnej trávy, potom sa krajina postupne menila a zrazu z nej bola vyschnutá púšť s farebnými pohoriami.”

PRÍRODNÉ SCENÉRIE AKO Z MESAČNÉHO SVETA

Spievajúca duna Barchan   –    Jeden zo 7 divov Kazachstanu

 Slovo “Aigaikum” znamená v kazašskom jazyku “spievajúca piesočná duna,” a práve oni sú jednou z hlavných atrakcií národného parku Altyn-Emel. Spievajúce duny vyzerajú ako menšie pohorie so strmými svahmi, ale sú vytvorené z riečneho piesku. O čo presne ide, keď sa povie spievajúce duny? Duny totiž vytvárajú zvláštny zvuk podobný tichému spevu, píšťalovému orgánu alebo prúdovému motoru. Čo stojí za týmto prírodným fenoménom? Podľa vedcov ho spôsobuje jednoduchý jav – suchý horúci piesok sa vo vetre pohybuje, zrnká piesku sa o seba trú, čím sa elektrizujú a to vytvára zvláštnu zvukovú vibráciu. Preto ten názov „Spievajúce piesky.“ Takýto vzácny prírodný úkaz bol zaznamenaný len na niekoľkých miestach na svete a preto sa stali duny jedným zo Siedmych prírodných divov Kazachstanu. Dokonca boli zaradené aj do nominácie v rámci celosvetovej súťaže o „Sedem nových divov prírody“, ktorá sa konala v priebehu rokov 2007-2011. Tam už ale neuspeli.

Ako spievajúce duny vznikli?

Spievajúce duny vznikli v dôsledku geologických zmien v oblasti Sedemriečia. Asi pred 200 tisíc rokmi sa časť sopky Ulken Kalkan (Veľký Kalkan) prepadla a v priebehu času sa z nej vytvorili menšie hory známe ako Kishi Kalkan (Malý Kalkan). Tým, že sa časť vulkanickej hory prepadla vytvoril sa nový priestor nachádzajúci sa na križovatke medzi dvomi horami. Vetry fúkajúce z juhovýchodu na severozápad začali vťahovať zrnká hornín a piesku ležiace na úpätí vyhasnutej sopky podobne ako sa to deje vo veternom mlyne. V priebehu desiatok tisíc rokov sa zrnká piesku začali postupne formovať, až približne pred 12 tisíc rokmi vytvorili vysoké pieskové duny. Pohoria Veľký a Malý Kalkan naďalej obklopujú Spievajúce duny, čím si tento prírodný fenomén zachováva svoj nezmenený tvar aj v súčasnosti. Výška pieskových dún dosahuje až 120 metrov a ich dĺžka je úctihodných 1,5 km. 

Vulkanické pohorie Katutau

Katutau sú najväčšie a najvyššie púštne hory v parku Altyn-Emel, s hornou hranicou dosahujúcou výšku 1630 metrov. Pohorie Katutau je výsledkom intenzívnej sopečnej činnosti v regióne. Vyschnutá láva vulkánu a silných erupcií tu vytvorila bizarné tvary ako z nejakej mesačnej krajiny. V strednej časti hrebeňa Katutau sa nachádza zvyšok vyhasnutej sopky.  „Katutau“ v kazašskom jazyku znamená „kruté alebo drsné hory“, čo je vhodné vzhľadom na drsné kontinentálne podnebie a vzhľad krajiny.

Stély Oshaktas

Asi 30 km východne od pieskových dún, na úpätí pohoria Malý Kalkan, sa nachádzajú kamenné stély Oshaktas. Vedci predpokladajú, že celé územie medzi Džungarským pohorím a riekou Ili bolo miestom pohanských obradov starých nomádov. Nie je úplne známe, kto a kedy tu tieto tajomné kamenné bloky vytvoril, ale jedna púštna legenda hovorí, že to urobili bojovníci Džingischána, ktorí pri prechode cez Altyn-Emel v 13. storočí postavili obrovský kamenný krb na varenie jedla pre celú armádu. Druhá verzia hovorí, že vzpriamené kamenné stély slúžili ako signálna veža pre putujúcich nomádov. Najspoľahlivejšia teória o pôvode kameňov,  ale predpokladá, že slúžili ako miesto pre náboženské rituály v ére nomádov Saka (1. tisícročie pred Kristom).

Ak sa vám môj blog o národnom parku páčil, budem rád, ak mi napíšete komentár na FB, alebo odpoviete na otázku aký je váš obľúbený národný park? Poteším sa nejakej spätnej väzbe. Veľká vďaka za podporu. Verím, že som vás trošku inšpiroval a niečo nové ste sa dozvedeli. Nabudúce sa opäť vyberieme na iné zaujímavé miesto na našej úžasnej planéte Zem.

S priateľským pozdravom Zdenko

• ← FOTOREPORTÁŽ O SLOVENSKÝCH PASTIEROCH – PO STOPÁCH BRYNDZE.
• 15 inšpiratívnych vecí, čo som sa naučil v roku 2024. →