São Miguel je najväčší a najrozvinutejší ostrov celého azorského súostrovia. Patrí mu prvenstvo v mnohých oblastiach, a tak prirodzene priťahuje cestovateľov ako blyštiaci zelený smaragd ležiaci uprostred modrého Atlantiku. Kto sa raz rozhodne objaviť jeho ostrovnú krásu, nájde pevninu, ktorá vo svojom srdci ukrýva obrovské sopečné lagúny v Sete Cidades a Lagoa de Fogo, unikátne čajové plantáže v Gorreane, teplé termálne kúpele vo Furnas, vysoké útesy v Nordeste, a k tomu všetkému hlavné mesto Ponda Delgada s vibrujúcou atmosférou,  botanickými záhradami, výbornou kuchyňou a každoročnými kultúrnymi festivalmi. Niet preto divu, že São Miguel je vďaka svojej veľkosti, pestrosti prírody, ekonomickej sile a bohatému kultúrno – spoločenskému životu oficiálnym capital dos Açores. Ja sa dnes v článku pozriem iba na jeho hlavné mesto Ponta Delgadu, a spíšem pár miest, ktoré sa oplatí vidieť.

1.Námestie pri katedrále Matriz 

Sedím na schodoch pred katedrálou sv. Sebestiána v Ponta Delgade na námestí Largo de Matriz. Ide o najrušnejšie námestie na celom azorskom súostroví. Stále sa tu niečo deje a ľudia sa presúvajú z jednej strany na druhú, pretože práve tu sa končí tepna mnohých pulzujúcich ulíc, ktoré prepájajú historické centrum. Je tu príjemná prímorská atmosféra, z kvetinárstva rozvoniavajú čerstvé kvety, v diaľke vidieť plachty a stožiare zakotvených jácht, trblietajúcu sa hladinu modrého Atlantiku, ale aj sochu moreplavca Gonçala Velha Cabrala, objaviteľa ostrova São Miguel (r. 1427). Sympatická mladá žena si tu otvorila stánok s čerstvými ananásmi a vôňa jej sladkého ovocia láka ľudí z okolia. Sledujem aj dvoch rodičov s malým blonďavým dievčatkom, ktoré sa rozbehne k reproduktoru a do rytmu príjemnej hudby tancuje. Na jej spontánnych pohyboch sa všetci prítomní dobre zabávajú. Oproti mne je kaviareň Central s veľkou terasou, kde je počas leta takmer vždy plno. Netreba sa tomu čudovať, veď každý chce popíjať svoj lahodný nápoj a upierať pritom zrak na priľahlé ulice a ikonickú katedrálu zo 16. storočia. Jej vstupnú bránu z bieleho mramoru zdobí manuelský architektonický štýl, ktorý je pomenovaný podľa slávneho portugalského kráľa Manuela. Ten vládol počas zlatého obdobia, keď Portugalci dominovali svetovým moriam a vytvorili prvé námorné impérium na svete.

2. Vyhliadková veža zo starej radnice 

Z okolia katedrály sa vyberiem až k starej radnici, kde nájdem dvere vedúce k úzkemu schodisku na vežu. Je odtiaľto nádherný výhľad na mestskú promenádu, a až tu si človek naplno uvedomí celý rozsah novodobej prestavby. Z výšky obdivujem viac ako 400 rokov starú vojenskú pevnosť São Bras, katedrálu s hodinovou vežou a mestskú zeleň, ktorá sa s dvomi krásnymi botanickými záhradami stala neoddeliteľnou súčasťou genia loci tohto 70.000 prímorského mestečka. 

3. Promenáda a gastronomický zážitok 

Z vyhliadkovej veže kráčam popri promenáde okolo rybárskeho prístavu. Po ceste sa zastavím na obed v mojej obľúbenej reštaurácii Cais da Sardinha, kde chodí veľa domácich ľudí z úradov, bánk, kancelárií a obchodov. Hlavný čašník, vysoký muž v bielej uniforme so štýlovo vytočenými fúzikmi ma usadí k stolu pri okne, odkiaľ môžem pozorovať prichádzajúce rybárske lode. Jeho príjemné spôsoby sa výborne dopĺňajú s vibrujúcou atmosférou tohto štýlového dizajnového podniku. Ponta Delgada sa za posledné roky stala gastronomickým centrom azorskej kuchyne, ktorá je známa pokrmami z plodov mora, čerstvými rybami, hovädzím mäsom, zemiakmi, chutnými kravskými a kozími syrmi a skvelým vulkanickým vínom. Na ochutnanie domácich jedál vrelo odporúčam niektoré z týchto pokrmov – grilovaná chobotnica (polvo) na cesnaku s pečenými zemiakmi, steaky z tuniaka (tuna) a mečúňa (espadarte), grilovanú rybu peixe porco a cherne (kanica snežná)  a nakoniec portugalskú národnú pochúťku – tresku (bacalhau) podávanú na rôzne spôsoby. Ja si v reštaurácii objednávam štipľavú rybaciu polievku (sopa do peixe) a miestnu špecialitu – grilovaný steak z tuniaka na horčicovej omáčke.

4. Vojenská pevnosť São Bras 

Z katedrály sa presúvam k blízkej pevnosti Forte do São Bras, ktorá Ponta Delgadu chráni už od 16. storočia. Staval ju významný taliansky vojenský architekt Tomaso Benedetti, ktorý slúžil portugalskej korune. Vytvoril konštrukciu s polygonálnou základňou so štyrmi hrubými nárožnými hradbami, kde boli nainštalované delostrelecké kanóny. Vo vnútri bola cisterna na vodu a z vonkajšej strany pevnosť obklopovala päť metrov hlboká priekopa, cez ktorú prechádzal padací most. Ide o druhú najväčšiu pevnosť na Azoroch,  (prvá je na ostrove Terceira.) Obe chránili bohatstvo, ktoré ostrovy dokázali nakumulovať vlastnou silou a zároveň aj to, ktoré prichádzalo na portugalských zámorských lodiach z ďalekej Číny, Moluckých ostrovov, ale aj Afriky, Indie, Srí Lanky či Japonska. Do pevnosti, v ktorom dnes sídli vojenské múzeum vstupujem cez hlavnú bránu, ktorú strážia dvaja vojaci v uniforme. Jej priestory sa totiž dodnes využívajú na pôvodné účely, pretože od roku 1940 tu sídli vojenské veliteľstvo Azorských ostrovov. Niekoľkopočetná posádka portugalskej námornej armády tak zachováva aktívnu funkciu pevnosti už viac ako 600 rokov.

5. Návšteva botanických záhrad

Dve krásne botanické záhrady José do Canto a António Borges tvoria spolu s mestským prezidentským palácom Santa Anna tri zelené oázy v Ponta Delgade. Je v podstate jedno, do ktorej sa vyberiete, každá z nich naplní vaše očakávania. Avšak najviac starých a unikátnych stromov sa nachádza v záhrade pomenovanej podľa bohatého podnikateľa, botanika a cestovateľa José do Canto (1820-1898). Tento neposedný kultivovaný intelektuál, zberateľ kníh a exotických sadeníc pred viac ako 170 rokmi začal budovať vlastnú botanickú záhradu podľa anglického vzoru. Ako milovník prírody nadviazal kontakty s botanickými škôlkami z celého sveta, od ktorých kupoval, predával alebo vymieňal zaujímavé druhy rastlín. V polovici 19. storočia premenil svoju záhradu nachádzajúcu sa nad historickým centrom Ponta Delgady na vynikajúci priestor pre aklimatizáciu tisícov druhov. Projekt parku zveril do rúk jednému z najschopnejších botanikov svojej doby – Davidovi Mocattovi z Londýna, ktorý dlhé roky študoval v Taliansku. Viac ako 40 rokov sa obaja muži neustále snažili rozširovať park novými druhmi rastlín a stromov. Ich spoločnú misiu ukončilo až úmrtie Josého do Canto v roku 1898. Z jeho bohatej listovej korešpondencie sa dozvedáme ako sa usiloval získať nové druhy sadeníc, opisoval ich cenu, náročnú prepravu na ostrov São Miguel, dokonca posielal pokyny pre agentúry a veliteľov lodí. Jeho vášeň pre vec bola nákazlivá a vďaka jeho úsiliu sa dnes môžeme prejsť po záhrade s rozlohou takmer 6 hektárov a obdivovať viac ako 3000 druhov rastlín z celého sveta. Bol som tu už veľakrát a vždy ma fascinuje akým veľkolepým spôsobom dokážu niektoré stromy demonštrovať svoju silu gigantickými kmeňmi, rozvetvenými koreňmi a mohutnou korunou.  Prechádzať sa touto záhradou znamená objavovať skryté tajomstvá najrozmanitejších druhov flóry na našej planéte.

6.Mestské pláže v São Roque

Na ostrov São Miguel sa rozhodne necestuje kvôli kúpaniu na plážach studeného Atlantiku, ale kvôli spoznávaniu krásy jeho divokej vulkanickej prírody. Avšak, miestni majú svoje miestečka, kde sa chodia kúpať, a tak nasledujem ich kroky a vyrážam na pláž do malého mesta São Roque, ktoré je položené iba 6 km od historického centra. Najväčšou plážou je tu široká Praia das Milicias, kde sa nachádza veľké parkovisko, kaviarne a reštaurácie. Vďaka tomu je veľmi obľúbená medzi ľuďmi. Všimnem si, že sa tu stretávajú všetky vrstvy obyvateľov a sedenie na pláži je zároveň dobrým kaleidoskopom ostrovnej azorskej spoločnosti. Prichádzajú tu miestni robotníci, automechanici, ale aj úradníci, farmári, či predavači, všetci v  sprievode svojich usmiatych manželiek s deťmi. Mladí tínedžeri tu hrajú volejbal a starí rodičia zase zvyknú sedieť na dekách a sledovať svoje vnúčatá. Je tu poriadne živo. Okolo piatej poobede tu prichádza ďalšia várka domácich, ktorí si tu po práci pripravia malý rodinný piknik a spoločne sa zabávajú. Cítim z nich bezstarostnosť. Vedie sa užiť svoj ostrov.  Priamo v centre mestečka je ešte jedna pláž. Ide o Praia de São Roque, ktorá sa nachádza pod barokovým kostolom vybudovaným na skale pri pobreží. Na tomto krásnom mieste v malej zátoke je more veľmi plytké. Ostávam tu a v neďalekom bare si objednám kávu, sadnem na lavičku a pokojne sledujem rodičov, ako spolu s deťmi  hľadajú medzi skalami staré mušle. Ideálny deň  zakončujem počúvaním búšenia morských vĺn, škrekotom čajok a nasávaním slnka.

• ← OMÁN I. časť. – SLÁVNE KADIDLO V HISTORICKOM SOUKU, V MUSCATE.