Uzbekistan – v srdci Hodvábnej cesty. Výber fotografií, ktoré vás inšpirujú na nové dobrodružstvo.

Uzbekistan, to je Centrálna  Ázia a to znamená jediné – staré príbehy písané hodvábnou niťou. Hodvábna cesta  je  obrovským lákadlom pre všetkých cestovateľov.  Stačí to slovo vyrieknuť a už tuhne krv v žilách. Mieša sa tu svetová história s dobrodružstvom.  Čarovný  orient, ktorý  spájal svet Východu so  Západom je plný zabudnutých príbehov,  stratených v zrnkách piesku na púšti, v  krásnych palácoch, minaretoch a medresách. Všade tam je vpísaný život bájnej hodvábnej cesty, ktorá sa stala symbolom veľkoleposti tohto regiónu, jeho obrovskej prosperity, krásnej architektúry, vzdelanosti, jeho  umenia obchodovať  a vzájomne ovplyvňovať  najrôznejšie kultúry a národy.  Z ich spoločných interakcií profitovali všetci.  Od  Indov, Číňanov, Peržanov, Rusov, Turkov či Európanov. Každý z nich mal síce svojho Boha,  ale napriek tomu si dokázali vypestovať vysokú  mieru náboženskej tolerancie. Pri ohni tu po večeroch sedávali  mohamedáni, židia, kresťania, budhisti, hinduisti a všetkých spájalo jediné – obchod.  Ten bol ich hnacím motorom, kvôli nemu sa karavany púšťali na nebezpečné a niekoľko mesačné cesty z Číny naprieč nehostinnými púšťami Gobi, Taklamakan či Karakorum, prechádzali vysokými horami Pamíru, údoliami Fergany  a známymi mestami ako Taškent, Samarkand, Buchara, Chiva a putovali ďalej cez Irán smerom na Blízky Východ do Damašku. Severnejšie ich zase čakal Istanbul s 250 000 obyvateľmi, a ten ohúril každého, kto jeho brány prekročil.  V Istanbule sa všetko potrebné naložilo na lode a preplavilo do Talianska –  do  Benátok, Janova a Aquileie. A práve stadiaľ  sa už tovar presúval na naše územie vďaka Jantárovej ceste. V Bardejove a v Levoči sme tak vyrábali papier už v stredoveku. Všetko toto spojenie medzi mestami sa robilo s jediným cieľom –  predať tovar, nakúpiť a zase predať. A s čím sa najviac obchodovalo? Hodváb, papier, pušný prach, čaj, porcelán prichádzal z Číny, vzácne koreniny,  škorica, zlato, klinčeky, slonovina, bavlnené látky z Indie, kone z Perzie,  sedlá, kožušiny z Ruska, kadidlo z Jemenu, a tak by sa dalo pokračovať.  Každý niečím prispel. Z nášho teritória to boli hlavne slovanskí otroci. Dnešné územie Uzbekistanu bolo bijúcim srdcom celej tejto bájnej cesty a tá tu po sebe zanechala jedinečné kultúrne,  historické a gastronomické bohatstvo. Kto raz vstúpi na túto cestu, obuje si topánky dobyvateľov ako Alexander Veľký, Džingischán, Timur Veľký a vydá sa po stopách významných cestovateľov ako Marco Polo, Ibn Battuta, Ruy Gonzales de Clavijo, Benedito Goes, či náš Štefánik.

Keďže Uzbekistan tento mesiac zrušil vízovú povinnosť pre Slovensko na dobu 30 dní, cestovanie sa nám opäť zjednoduší. Pripravil som preto blog s fotografiami, ktoré vás môžu inšpirovať na novú cestu do krajiny, kde je stále prítomné čaro Orientu. Sú tu obrovské púšte, kde sa dá spať v jurtách či historické ruiny pevností, ktoré si pamätajú armádu Alexandra Veľkého. Navyše uzbecká kuchyňa si človeka získa pečeným mäsom, šašlikom, polievkami, národnym jedlom plov a zeleným čajom. Vstúpme do sveta Centrálnej Ázie.

Kedy ísť? Ideálne od mája do septembra. V lete sú tu však vysoké teploty, až okolo 40 °C.

SAMARKAND

Námestie Registan si získa každého návštevnika. Tu je skrýva to pravé kúzlo Orientu. Tu človek verí, že príbehy z Tisíc a jednej noci existujú.  Ja sám neviem, či sa mi páči viac ráno alebo večer. V každom prípade je to neuveriteľná krása, mimo hraníc nášho chápania. Je to najkrajšie námestie na svete.

V mauzóleu Gur Emir  je pochovaný dobyvateľ Timur Veľký, ktorý zo Samarkandu vybudol prekrásne sídlo svojej obrovskej ríše. Jeho pamiatky sú hlavným  dôvodom, prečo cestovatelia ospevujú krásy Samarkandu.Mauzóleum Šáhi Zinda v preklade hrobka živého kráľa. Je tu pochovaný Kusam Ibn Abbás, bratranec Mohamenda, ktorý tu šíril Islam v 8.str. Je to miesto plné hrobiek z Timurovskej dynastie.  Jedno z najkrajších miest v Samarkande.Mešita Bibi Chanum z 15. stor. bola svojho času najväčšou mešitou v celom islamskom svete. Timur si potrpel na okázalosti a zo Samarkandu vytvoril centrum svojej ríše. Dal si záležať, aby jeho architekti vytvorili dielo, ktoré bude udivovať svet aj po jeho smrti. Nápis na jednom minarete hovorí: “Svet je iba hodina, preto sa obrň trpezlivosťou.”Siab bazaar – k Centrálnej Ázii patria neodmysliteľne staré bazáre. Pre mňa osobne, sú to prvé miesta, ktoré vyhľadávam. Zjednávam, obchodujem, skúšam a neustále sa rozprávam s ľuďmi. Milujem, keď do toho mraveniska ľudských duší zapadnem a nasávam jeho atmosféru. Vonia to tu pravou človečinou.

BUCHARAMauzólem Ismael Samaniho z roku 892. Je tu pochovaný významný emir z perzskej samanidovskej dynastie, ktorá vládla v Centrálnej Ázii  v 9.-10. stor. Architektonicky sa jedná o absolútny unikát. Miešajú sa tu zoroastrické motívy s islamskými motívmi z Arábie a Perzie.  Ide o najstaršiu islamskú architektúru v Centralnej Ázii.Západ slnka na medrese Miri Arab zo 16.stor. Až na 3. deň sa mi podarilo odfotiť toto krásne divadlo svetla a tieňa.Pohľad na 45 m vysoký minaret Kalon z roku 1127.  Džingischán zrovnal celé mesto so zemou, ale tento krásny minaret nechal stáť. Aj on bol jeho krásou ohromený.Buchara má v sebe neobyčajné čaro. Je veľmi komplexná a preto má cestovateľ možnosť ľahko prepadnúť jej kúzlu. Uličky sú úzke a neustále vedú k nejakým zaujímavým pamiatkam.

Abdúl Aziz medresa zo 17.stor. Vo vnútri medresy – náboženskej školy sa nachádza prekrásny originálny strop, ktorý doteraz nebol zreštaurovaný. Absolútny unikát a moje obľúbené miestečko.

Stará pevnosť Ark, ktorú Sovieti zbombardovali a ostalo z nej stáť iba malé torzo.

Vnútro letného paláca Sitori Mokhi Khosa Saroy – práve tu sídlil posledný chán Alim Khán. Sovieti si Bucharu podmanili v roku 1920 a chán utiekol do Afganistanu. Je to krásny komplex, kde sa dá nahliadnuť do luxusného života posledného chána.

CHIVA 

Ak už nejaké mesto v Uzbekistane navštíviť, bola by to Chiva, ktorú by som si vybral ako prvú. Ide o najlepšie zachované staré mesto v celej Centrálnej Ázii. Je obkolesené starými hradbami, ktoré vytvárajú ucelený obraz, kde sa miešajú staré tradície s palácmi, minaretmi, čajchanmi a ľuďmi. Moja srdcovka v Uzbekistane.

Vychutnať si západ slnka so starých hradieb je krásnym zážitkom po celodennom túlaní mestom.

Na všetky minarety v meste sa dá vyjsť. Pohľad, ktorý sa z vrchu naskytne je dych vyrážajúci. Tu sa človek veľmi rýchlo zamiluje. V Chive možno stretnúť domácich na každom kroku. V uličkách, za hradbami alebo v palácoch, kde predvádzajú svoje tradičné tance. Je to pomalé mesto, čas tu stráca hodnotu. Treba sa tomu prispôsobiť, sadnúť si do čajovne a vychutnávať relax. MARGILAN

V meste Margilan vo Ferganskom údolí sa naďalej vyrába hodváb. Takto vyzerala fabrika.

PÚŠŤ KYZYLKUM

Spanie na púšti Kyzylkum v jurte je geniálny zážitok, pre ktorý sa oplatí precestovať takú diaľku. V okolí sa nachádzajú ruiny pevnosti Ayaz Kala a ja si v tichosti predstavujem aký svet tu bol pred nami a čo tu po ňom zostalo…    GASTRONÓMIA

O uzbeckej kuchyni by sa dal napísať celý blog. Je veľmi bohatá na čerstvé potraviny, zeleninu, ovocie, majú tu výborné melóny, z mäsa sa používa hlavne baranina, jahňacina, kuracina a hovädzina. Ako príloha je najčastejšie chlieb – Non, ktorý majú domáci vo veľkej úcte. Národným jedlom je Plov. V podstate niečo ako rizoto s baraninou, mrkvou, cícerom, cibuľou a hrozienkami. Líši sa od mesta k mestu, ale je to geniálny porkm, ktorý sa pripravuje na všetky svadby a slávnosti.  Bez ochutnávky plovu sa domov nemožno vrátiť. Typické sú aj polievky ako boršč, mastava a mäsový vývar šurpa. Najtradičnejším nápojom je čaj.Langman – zelené špagety s kôprom, smotanou a duseným mäsom so zeleninou.

Čerstvý chlieb non láka svojou vôňou z nejednej uličky.

Plov -národné jedlo.

Čaj a Uzbekistan idú k sebe. Už ani neviem koľko malých misiek – piala som tam vypil, ale neprešiel deň, aby som nesedel niekde v čajchane (čajovňa) a nepopíjal zelený čaj. Patrí to ku koloritu a kultúre krajiny.

Ak  sa vám článok páčil a moje fotografie vás zaujali, pozdieľajte prosím jeho obsah. Možno inšpirujete ďalšieho cestovateľa, kamaráta, suseda či fotografa. 

Vďaka za podporu. Prajem krásny deň.

Ak máte chuť ísť so mnou ako sprievodcom na trip do Uzbekistanu, kliknite na tento link a presmeruje vás to na podrobný program zájazdu.

Share