Cestovateľský denník, ceruza, pero, fotoaparát,  hudba a otvorená myseľ. To sú moji verní spoločníci na cestách. Vo februári som sa takto nabalený vybral do Prahy. Prechádzam ulicami pomedzi ľudí a vnímam svet okolo seba. Ako som kráčal, cítil som vnútornú potrebu sa priblížiť neznámemu človeku na ulici. Poskytnúť mu teplo z ľudského rozhovoru, prejaviť záujem a len tak si chvíľu poklebetiť o živote. Pretože ten sa skrýva za ulicami a múrmi starých historických budov a niekedy si ho vôbec nevšimneme. A tak som sa z ničoho nič dal do reči s jedných bezdomovcom. Bol to veľmi zaujímavý a inšpirujúci rozhovor. Jeho slová a vety som si neskôr spísal do svojho denníka a tu je krátky prepis z nášho rozhovoru. Verím, že s Honzom budete súhlasiť minimálne v jednej veci.

Chceš si nájsť prácu?

„Joo jasne, rád bych. Práce je furt dost, len treba chtít. V marci pri berou nějakých

lidí na záhradkárske práce. Půjdu se tam podívat.“

Čo chceš s peniazmi urobiť?

„Chci dceři koupit kolo a sebe tablet.“

Koľko má dcéra rokov? 

Je ji 8 let.

Nie je ti za ňou smutno?

Je. Ale takhle je to lepší. Ja žiju na ulici. Se starými rodiči má bodoucnost. Se mnou ne.

Nie je ti zima, keď spíš vonku?

„Ale neee, to je v pohode. – 8 stupňů je v pohode, to není vůbec zima. Raz sem spal v kontajneri, kde bylo – 32 stupňů. Nedalo sa spát, taková zima tam byla.“

Nemáš strach, že zamrzneš? Že sa ti niečo stane?

“O seba nemám strach, ale o svoji dceru jo. Ale je u svých starých rodičů, keďže moje přítelkyně je feťačka. Delala mi s tym desné nervy, už som nemoch.”  Vtedy jeho tvár stvrdne, šklbne ňou, jazva na líci sa prehĺbi a v očiach je  vidieť zlosť. „Už sem s ní nemoch být, dívat se jak fetuje. Krásna holka to je. Krásna. Ja ji miluji, stále ji miluji. Ale musel sem odejít z Ostravy. Iba sem ji řekl: „Čau odcházím do Prahy. Mnej se.“ A tak sem tu už 8 let. Nějakou  práci si vždy zoženu. Mám tu kopec přátel.“

Čo je podľa teba najdôležitejšie v živote?

„Cíl. Mít v živote nejaký cíl, důvod proč žít. Ak ho nemáš si v prdeli.“

A aký je tvoj cieľ?

Chci si koupit loď a jít do Španelska. Potrebujem ješte 4 lidi na manevrování lodi. Peši je to 2100 km. Ja se tam raz dostanu. Už sem raz za 16 dnů  prošel až k Baltickému mori. Denne takových 30 km. Najvíc sem prošel 70 km za den. To bylo hodne. Raz sa tam vyberu a možná i tenhle mesíc.

Podebatovali sme ešte nejakú chvíľu, boli na pivko v bare  až sa nakoniec naše cesty rozišli. Zaprial som mu veľa šťastia a pobral sa svojou cestou. Páčila sa mi jeho odpoveď o životnom cieli. Veľmi surové, ale inšpirujúce. Nech teda každý z nás nasleduje svoje životné ciele, bojuje o ne ako o svoje sny, pretože ak to neurobí, je v „prdeli.“

• ← Po stopách velikánov. „Viedeň včerajška“ so Stefanom Zweigom.
• Maroko – 7 miest, ktoré sa oplatí vidieť v kráľovskom Feze →