Azorskými ostrovmi kedysi prechádzal celý svet. (Reportáž)

Otvorte mapu sveta a prstom namierte do stredu modrého Atlantiku. Medzi Európou a Amerikou nájdete sústavu deviatich zelených ostrovov známych ako Azorské ostrovy.

Angra do Heroismo – hlavné mesto v srdci Atlantiku (ostrov  Terceira)

„Nemám veľa času, ale ukážem vám niečo zaujímavé,“ hovorí mi miestny taxikár Jorge v meste Angra do Heroismo na ostrove Terceira. O chvíľu vystúpime z auta a kráčame hore kopcom v historickom centre mesta. Taxikár má v sebe vášeň pre miestnu históriu. Zrazu sa zastaví a energicky hovorí: „Mesto sa zrodilo na kopci, malo 12 mlynov a voda po búrke stekala dole brehom. Pozri tu, aký dômyselný kanalizačný systém domáci vymysleli“ a ukazuje pritom prstom na dva betónové kanály. Jeden je väčší, stekala ním pitná voda a druhý menší na odpadovú vodu. Pochádzajú z 15.storočia. Nachádzame sa vedľa stredovekého kláštora Františkánov, odkiaľ je krásny výhľad na prístav v tvare podkovy. Jorge naň ukazuje prstom a hrdo povie: „Tadiaľto prechádzal celý svet. Všetko zlato z Južnej Ameriky a vzácne koreniny z Indie prešli cez tento prístav.“ Zvedavo sa teda pýtam, ktoré historické udalosti sú podľa neho najdôležitejšie v dejinách Angra do Heroismo? „Určite to bude rok 1499, keď Vasco de Gama vstúpil do Angry. Jeho brat Paul tu v kláštore Františkánov zomrel. Vasco svojou prítomnosťou umiestnil Azory na mapu sveta a to je veľká vec.“ Oči sa mi ihneď rozžiarili, Jorge do mňa práve zasadil semienko zvedavosti. Chcel som vedieť viac. Po sérii otázok som sa dozvedel, že môj taxikár študoval 6 rokov americkú históriu v USA, ale vrátil sa tu. „Nie som nadšený, že po štúdiách robím taxikára, ale som šťastný.“ Verím mu to, jeho obrovský úsmev a žiarivé oči na tvári prezrádzajú lásku k rodnému kraju. Rozhovor s ním bol inšpiratívny, pretože jeho životný príbeh zároveň ukazuje osud mnohých domácich, ktorí kvôli chudobe, zemetraseniam, lepším pracovným podmienkam a v minulosti aj brutalite režimu portugalského diktátora Antónia Salazara museli mnohokrát vycestovať do zahraničia. Len v USA žije viac ako milión Azorčanov. Ich väzby na rodné súostrovie sú však stále veľmi silné, často sa vracajú naspäť, o čom som sa neskôr sám na ostrove Pico presvedčil. Môj taxikár ani netušil, koľko zaujímavých tém pre mňa otvoril. Začala ma fascinovať námorná história týchto malých ostrovov uprostred Atlantiku. Už roky sa totiž snažím objavovať miesta spojené s portugalskými moreplavcami, vďaka čomu som lepšie spoznal Brazíliu, Mozambik, Indiu a samozrejme Portugalsko. Rozhodol som sa, že Azory vzdialené až 1500 km od pevninského Portugalska bližšie preskúmam. Posledných 5 rokov tu preto pravidelne cestujem s túžbou zistiť odpoveď na túto otázku. „Akú úlohu zohrali Azorské ostrovy vo svetových dejinách?“

Mesto Angra si vás získa svojimi výhľadmi z parku Duke do Terceira. Angra do Heroismo je vďaka svojmu významu zapísaná v dedičstve Unesco.

Lokálni ľudia si užívajú festu Torada à corda. Ide o bíčie zápasy priamo v uliciach, ktoré sa konajú v dedinkách po celom ostrove od mája do októbra.

Sedím pod storočným 40 metrov vysokým stromom araukárie na námestí Largo Prior do Crato a pijem kávu. Okolo mňa je asi 5 poloprázdnych stolov. Je teplo, príjemné júnové počasie. Vo vzduchu cítim vôňu morskej soli, zmiešanú so sladkou arómou pečiva z neďalekej cukrárne Esplanada Café Central. Vždy, keď som v Angre, zájdem tu na kávu a pohárik azorského brandy Ezechiel. V tichosti sledujem ľudí, ktorí sa nikam nenáhlia. Ostrovný život tu má svoje zákonitosti. Treba rešpektovať pomalosť a užívať si pokoj. Tu človek zistí, že sa v živote nemusí tak plašiť a náhliť. Všetko je relatívne. Nie je náhoda, že svoju cestu po ostrovoch začínam práve tu v Angre. Má síce iba 30 000 obyvateľov, ale portugalské svetové dedičstvo reprezentuje v tom najlepšom svetle. Ide o bývalé hlavné mesto celého Azorského súostrovia, ktoré viac ako 400 rokov námornou cestou spájalo civilizácie na oboch brehoch Atlantického oceánu. Portugalci ostrovy objavili v polovici 15. stor., v období, keď budovali svoje globálne námorné impérium založené na nových technikách navigácie a predovšetkým dobývaní svetových morí. Angra sa stala očitým svedkom týchto udalostí a zároveň kľúčom k pochopeniu jednej z najvýznamnejších epoch svetových dejín, obdobia zámorských objavov (15.-18.stor.), ktoré splodilo dvoch výnimočných mužov – Krištofa Kolumba a Vasca de Gamu. Prvý objavil Ameriku (r. 1492)  a druhý námornú cestu do Indie (r. 1498). Obaja zásadne pretvorili náš koncept nazerania na Zem a navždy ovplyvnili smerovanie ľudskej civilizácie. Vtedajší svet sa neodvratne zmenil. Všetky neznáme miesta na mape sa postupne odhaľovali. Ďaleké národy a cudzie kultúry sa začali prepájať. Obaja moreplavci sa na svojej spiatočnej ceste zastavili na Azoroch a ich úspech šíril novú éru renesancie, objavov a modernizmu. Portugalské a španielske lode začali dominovať svetovým moriam, vďaka čomu sa Angra v priebehu krátkeho času zmenila z malej rybárskej osady na jedno z najstrategickejších miest v Atlantiku. Stala sa hlavným mestom námorných trás všetkých lodí vracajúcich sa z Indie, Afriky, Číny, Japonska a celej Ameriky. Predstavte si peruánske Cusco, bolívijské Potosi, Havanu na Kube, brazílske Rio de Janeiro, čínske Macao, indickú Gou či holandský Nieuw Amsterdam (dnešný New York). Lode z týchto prístavov sa tu pravidelne zastavovali. Obyvatelia Terceiry si začali uvedomovať význam svojej jedinečnej polohy, pretože všetky tie drahé koreniny, truhlice zlata, striebra, hodvábu, bavlny, čaju, vzácneho dreva či perál z ďalekých končín prechádzali týmto mestom. Svet rozpoznal jeho dôležitosť. Angra totiž v preklade znamená kotvisko, záliv, ktorý plávajúcim lodiam poskytuje bezpečie v otvorenom oceáne. Takýmto spôsobom mesto neustále rástlo a svoj význam si udržiavalo aj v 19. storočí, v ére parníkov. Potom však vznikol Suezský prieplav  (r. 1869), a tým sa tranzitná obchodná úloha ostrovov postupne strácala. Angra a spolu s ňou aj celé Azory upadli do zabudnutia. Do pozornosti sa opätovne dostali až po ničivom zemetrasení s magnitúdou 6,9 stupňa v roku 1980. Za obeť mu padlo mnoho životov, viac ako 15 000 budov a 70 %  historického centra Angry do Heroismo. V kaviarni som sa o tejto téme rozprával s jednou staršou pani čašníčkou Joanou, ktorá mala iba 16 rokov, keď sa to stalo. V krátkosti mi opísala jej spomienku. „Ten deň si stále veľmi dobre pamätám. Sedeli sme s rodinou pri stole a jedli obed. Zrazu sa začala triasť zem a celý náš dom. Na zem popadal nábytok, rozbilo sa sklo a taniere, ale vďaka Bohu sa nám nič nestalo. Iní ľudia na našej ulici Santa Luzia nemali také šťastie. Mnoho domov aj s rodinami zomrelo v ruinách. Ten smútok a tragédiu si navždy budem pamätať.

V Júni sa v Angre oslavuje. Celé mesto sa vyzdobí na festu spojenú so sviatkom svätého Jána (São João).

Vybral som sa do ulíc, kde je ešte aj dnes možné vidieť stopy po 40 rokov starom zemetrasení. Viaceré domy a budovy sú už síce opravené, ale hneď vedľa krásnej mestskej záhrady Duke do Teixeira smerom na Rua do Marques stojí pár zničených budov bez strechy s rozpadnutými oknami. Ako tichí svedkovia nám pripomínajú fakt, že Azory majú vulkanický pôvod a zem je tu neustále v pohybe. Kúsok ďalej je námestie s mohutnou katedrálou Sé, ktorá dominuje celému mestu. Angra sa v roku 1534 stala sídlom mocného biskupstva a z tohto chrámu sa šírilo kresťanstvo na všetky ostrovy. Vstúpil som dnu a na moje veľké prekvapenie tu bola iba minimálna výzdoba. Holé steny, vysoké kamenné stĺpy, drevený strop bez maľby. Čakal som viac. Až o pár minút neskôr som si uvedomil, že zemetrasenie a následný požiar tu zničili obrovskú zbierku umeleckých diel a barokových obrazov. Celá tragédia nakoniec priniesla aspoň jednu pozitívnu vec. Počas rekonštrukcie bola Angra ako prvé portugalské mesto zaradené do prestížneho zoznamu UNESCO, ktoré rozpoznalo jeho význam pre celosvetovú históriu. Iba málo miest na svete sa môže popýšiť takými dejinami. Hovorí sa, že ten, kto chce porozumieť Angre, najskôr musí rozumieť svetu. V tom sa ukrýva jej jedinečnosť.

Hustý vavrínový les na ostrove Terceira.

Petrov bar na ostrove Faial

Čakám na letisku na ostrove Faial. Chystám sa odletieť na ďalší ostrov – Flores. Dostať sa tam nie je jednoduché. Lety sa veľmi často rušia alebo meškajú celé hodiny ako v mojom prípade. Rýchlo teda beriem taxík a vyrazím do hlavného mesta Horta. Túžil som navštíviť najlegendárnejší  pub na ostrove. Bar Peter café je inštitúciou so špecifickou atmosférou. V priebehu 103 rokov sa tu zastavili najvýznamnejší jachtári sveta. Spomeniem aspoň Sira Francisa Chichestera, ktorý sa koncom 60. rokov stal prvým sólovým námorníkom, ktorý oboplával svet, začínajúc v Anglicku. Zastavil sa tu aj slávny nórsky moreplavec Thor Heyerdahl, ktorého výrok rád citujem: „Hranice? Nikdy som žiadne nevidel, ale počul som, že existujú v mysliach ľudí.“ Nedávno tu bol bývalý prezident Barack Obama, španielsky kráľ či monacký princ. Objednávam si ich slávny Gin do mar a čašník mi hovorí, že na mojej stoličke pred týždňom sedel prezident NASA. Na drevených stenách a strope sú všade samé jachtárske vlajky, obrazy lodí a veľrýb, ktoré sa tu v minulosti lovili. Na 2.poschodí sa nachádza aj múzeum umeleckých rezieb z kostí veľrýb. Do baru prichádza každý, kto hľadá námorné dobrodružstvo. „Hľadám čln! Akýkoľvek čln, akýmkoľvek smerom,“ čítam na stene jeden z pracovných inzerátov nad barom. V čase pred internetom bol tento bar jednou z najdôležitejších poštových staníc sveta. Slúžil ako malý oporný bod pre námorníkov, ktorí sa tu počas svojich transatlantických plavieb zastavovali, vymieňali si informácie o politike, vojnách a plavbe. Odtiaľto sa posielali listy domov. Bar má aj vlastné poštové známky. A ja tu teraz popíjam gin a píšem listy priateľom s textom, že o chvíľu letím na Flores.

Bar Peter café má úžasnú atmosféru. Dajte si tu miestny Gin do mar.

Výbuch sopky Capelinhos na ostrove Faial z roku 1957 spôsobil emigráciu až 2000 ľudí.

Celú titulnú reportáž o ďalších azorských ostrovoch nájdete v aktuálnom čísle časopise GEO. Porozprávam vám niečo viac o ostrove Flores, Corvo, Terceire a opíšem vám aj víno na ostrove Pico.  

Priblížim vám zaujímavé miesta na jednom z najkrajších miest na našej planéte. 

Pán rybár vo svojej dielni spomína na staré časy lovu veľrýb.

Som vyštudovaný archeológ, v súčasnosti pracujem ako sprievodca, fotograf a publicista. Venujem sa hlavne obdobiu portugalských zámorských objavov a histórii Hodvábnej cesty.

Ak sa vám článok páčil, prosím pozdieľajte jeho obsah a možno inšpirujete nejakého ssvojho kamaráta.

Ďakujem za podporu.