Milujem fotenie a verím v silu fotografie. Správny záber dokáže rozprávať príbehy, dokáže inšpirovať k novým cestám. Zaujme, naznačí, ale nevypovie všetko. Vždy iba priblíži tú krásu a rôznorodosť, ktorá sa skrýva v útrobách ďalekej a nepoznanej krajine. Svoje tajomstvo si však ustráži. Cestovateľská fotografia má podľa mňa za úlohu poodchýliť tie tajomné dvere k neznámym brehom cudzích kultúr. Má vyvolať nové otázky a prebúdzať v nás našu ľudskú zvedavosť, ktorá je matkou všetkých našich poznaní. Zároveň má však z hlbín našej duše oživovať našu cestovateľskú vášeň. Objaviť a spoznať. Vidieť a pochopiť. Veď preto sme homo sapiens, že sa stále pokúšame pátrať a získavať nové znalosti. Verím, že niekedy 1 záber, dokáže povedať viac ako 100 slov. Záber by mal človeka navnadiť  k novým výpravám a otvoriť myseľ k novým úvahám o predsudkoch voči inakosti či rozdielnym prejavom kultúrnej identity národov či etník. Vstúpte teda do sveta cestovateľskej fotografie, ktorej cieľom je inšpirovať a priblížiť košatú pestrosť národov a kultúr za našimi hranicami. Niektoré fotografie budú s krátkym textom, iné nechávam schválne otvorené, nech pracuje vaša predstavivosť a fantázia. Ako hovorí Einstein: „Dôležité je, aby sme sa neprestali pýtať. Zvedavosť má svoj vlastný zmysel existencie. Predstavivosť je dôležitejšia ako vedomosti. Vedomosti sú obmedzené. Predstavivosť obklopuje svet.“

                                               Uzbekistan –  Spoznajte bájnu Hodvábnu cestu

Buchara – vstúpte do sveta rozprávkových stavieb. Buchara je plné historických pamiatok, ktoré približujú stredoveký význam a bohatstvo mesta ležiaceho na hodvábnej ceste. Tu sa menili a predávali indické koreniny, čínsky hodváb, papier, pušný prach či ruské kožušiny. Mesto má kompaktný ráz a vyžaruje z neho prekrásna atmosféra. Vedeli ste, že na svojej ceste po Strednej Ázii sa tu v roku 1907 zastavil aj Milan Rastislav Štefánik. Ako astronóm tu prišiel pozorovať  úplne zatmenie slnka pri Ura Tjube nachádzajúce sa v blízkosti mesta.

Mesto Chiva– brána do stredoveku. Stroj času. Práve tu sa budete cítiť ako 200 rokov dozadu. Chiva je unikát. Blyštiaci sa drahokam v uzbeckom trojuholníku Buchara, Samarkand, Chiva. Práve toto mesto ma najviac dostalo.

Futbalisti. Historické mesto Chiva v pozadí a bežný život v jeho okrajoch. Sadol som si na hradby, zapálil jednu uzbeckú cigaretu a v pokoji sledoval, čo sa deje podo mnou. O čom premýšla ten malý chlapec na bycikli? Je mu smutno, že nehrá?

                                             Južná India – farebný koberec starých tradícií

Predavač kokosov.  Indický trh je svetom najrôznejších farieb, vôní a chutí. V meste Mysor som sa ocitol na viac ako 100 ročnom trhu a atmosféra ma pohltila a nedala dýchať. Jedna ulička bola plná cibule a kokosov. Muž sedí v sárongu a celý deň od 8 h. rána do 22 h. večer predáva orechy. Každý deň. Jeho výraz tváre ma priťahoval. Čo kebyže sme na opačnej strane?

Prievozník – Ako staroveký Cháron prevádza tento človek ľudí z jedného brehu na druhý. Takéto obrazy bežného života človek zažije, ak sa vyplaví na známe kanály backwaters v štáte Kerala. Jedinečná atmosféra a každodenný život domácich. Otázka znie kam cestuje ta žena? Za kým sa ponáhľa?

Uctievanie boha Šivu v ruinách indického chrámu Virupaksha. Ide o tradičnú každodennú pudžu teda obrad uctievania a obety. Aké sú naše znalosti o hinduizme?

                                             Azorské ostrovy – zelený raj uprostred Atlantiku. 

Lago de Fogo – Ostrovy majú svoju špeciálnu atmosféru. Je tu väčší pokoj a nikto sa nikam nenáhli. Je to veľmi nákazlivé. Azory sú pre mňa zeleným rajom, kde vždy načerpám novú energiu.  Miesto, ktoré som si zamiloval a pravidelne sa tu vraciam je vulkanické jazero Lago de fogo.

Bafkanie s domácimi – Atmosféra malých azorských miest pripomína Taliansko a Írsko v 80 rokoch. Chlapi posedávajú vonku na ulici, debatujú  a fajčia cigarety šúľané z kukuričného listu. Stačí sa prihovoriť a už je človek súčasťou ich denného rituálu.

                                   Gruzínsko – krajina, kde dominujú hory a kresťanstvo.

Chrám – je miesto, kde sa odohrávajú staré kresťanské rituály. Niektoré gruzínske chrámy tu stoja už viac ako 1400 rokov a vyžaruje z nich neuveriteľná atmosféra. Kresťanstvo Gruzínci prijali už v roku 337 čiže o viac ako 500 skôr ako na našom území. Národ je veľmi duchovne založený a jeho hlboká spiritualita a viera je viditeľná v každodennom živote.

Pastier oviec – V kaukazských horách človek narazí na starých pastierov, ktorí vás pohostia čajom  a na chvíľu vytrhnú z našej mestskej kultúry. Tu na Kaukaze sú ich tváre ošľahané vetrom a dažďom a ich myseľ a vnímanie tvarované okolitými kaukazskými horami.

Usguli – brána do stredoveku. Najvyššie položená obývaná dedina v Európe je unikát. Vo výške 2200 m. žije približne 200 ľudí. Je to iný svet, kde vládne počas 6 mesiacov zima a tuhý mráz. V pozadí sa vypína najvyššia hora Gruzínska, Šchara 5201 m.n.m.

                               PERU – krajina, kde sa miešajú staré tradície Inkov s kresťanstvom

Uctievanie čiernej sochy pána Ježiša, premožiteľa zemetrasení. Táto lokálna tradícia uctievania kríža je synkretizmom starých inckých tradícii s kresťanskou vierou.  Aj Inkovia kedysi na nosítkach prenášali múmie svojich predkov, aby s ich pomocou zažehnali zemetrasenia, neúrodu, či posilnili svoju silu pred bojom s nepriateľom.

Trpezlivá žena. Táto pani stojí vždy pri jednom chráme v Racchi. Stretávam ju tam už 3 roky čo tam chodím. Vždy v tichosti s natiahnutou rukou a úprimným pohľadom v očiach.

Toto miesto určite dokáže človeka inšpirovať k novým cestám.  Kde sa vyberú vaše najbližšie kroky?

Ak sa vám článok páčil, inšpirujte aj priateľov a zdieľajte ho aj s ostatnými. Vďaka za podporu. Prajem krásny výlet.

• ← Photo of today – Nádherná knižnica v kaštieli Betliar.
• Reportáž z Albánska. Čo s 2400 ročným mestom Berat urobili komunisti. →