Opäť vyrážam na Gemer. Aj tentokrát idem hľadať stopy stratených gotických príbehov zabudnutých v čase. Sedím v aute a prechádzam okolo hradu Krásna Hôrka. Stále nie je zrekonštruovaný. Chceme rozvíjať turizmus na Slovensku, priniesť do regiónov viac pracovných príležitostí, ale ani za 10 rokov nie sme schopní opraviť top lokalitu gemerského regiónu. Zdá sa mi, že prípad Krásnej Hôrky tak trochu vystihuje  náš postoj ku kultúre a všeobecný nezáujem verejnosti o historické pamiatky. Otvorene si to priznajme, nie je to ideálny vzťah. Veď koľko hradov, zámkov a kaštieľov tu už roky pustne? Technické pamiatky sa rozpadávajú rovnako ako staré kúpele. O koľko financií prichádzajú tunajší podnikatelia a majitelia penziónov? Koľkým ľudom, tak nemôžu dať prácu? Pri pohľade na dominantu hradu si radšej pripomeniem jednu zaujímavú epizódu z jeho histórie.
Kto dnes vie, že pod jeho hradbami sa v 16.storočí zhromaždilo 5000 vojakov osmanskej armády spolu s uhorským šľachticom Františkom Bubekom, aby sa postavili proti Habsburgovcom? Príbeh tohto rodu, ktorý Gemer pretváral viac ako 300 rokov poznajú iba fajnšmekri. A pritom je rovnako zaujímavý ako napríklad niektoré časti anglických dejín. Obsahuje všetko, čo nás na histórii baví. Najskôr oddanosť k uhorským kráľom, po Moháči k Habsburgovcom, neskôr zradu a paktovanie s ich najnebezpečnejším nepriateľom – Osmanskou ríšou. Taktiež snahu o vytvorenie spojenectva s mocnými východoslovenskými mestami Pentapolitanu (zväzok piatich slobodných kráľovských miest, v ktorom boli Levoča, Prešov, Bardejov, Sabinov a Košice) a ich zapojenie do širšie koncipovaného hnutia odporu voči Habsburgovcom.
Bubekovci písali príbeh o tom, ako chutí stredoveká moc a vplyv, pre ktorý sa nebáli obetovať svoje hrady, rabovať cudzie majetky, prepadávať kupecké karavany, železné bane, sklady, dediny či raziť falošné mince s podobou Habsburgovcov. Dokonca, keď si to situácia vyžadovala, v ich mocenských ambíciách im nevadila ani zrada.
Pri takomto dlhom zozname činností si zákonite vytvoríte mnoho nepriateľov. Bubekovci svojou šachovou partiou rozohrali súboj, ktorý im priniesol pomstu, väzenie a nakoniec aj smrť. Vymreli v turbulentnom období 16.storočia, keď sa na území Gemera stretli záujmy dvoch svetových mocností – Osmanskej a Habsburgskej.
Tento zabudnutý rod som si šiel pozrieť do Plešivca a Štítnika. Samozrejme, že najlepšie by bolo začať v Krásnej Hôrke, ktorú 300 rokov vlastnili a bola ich ústredným hradom a sídlom moci, ale ja som nepohrdol ani Plešivcom, kedysi prosperujúcim stredovekým mestom a jedným z centier Bubekovskej moci.

Zaparkujem auto na hlavnom námestí v malom meste s 2300 obyvateľmi. Na lavičke sedia dvaja miestni rómovia a ich deti behajú pomedzi nich. Ďalšie spí v kočíku. Inak je tu prázdno. Prišiel som tu navštíviť rodový kostol Bubekovcov. Nachádzajú sa tu gotické fresky, ktoré vznikli počas ich panovania. Práve oni svojím vplyvom, zahraničnými cestami a diplomatickými misiami u pápeža Klementa VI. pritiahli do Gemera talianskych majstrov a zaplatili im za výzdobu. Vďaka nim je dnes Gemer gotickou perlou Slovenska.
O chvíľu cez námestie smerom ku kostolu prichádza starší pán nízkej guľatej postavy. Má pomalú chôdzu. V ruke drží veľký kľúč. Miestny farár Károly Radácsy. Podávame si ruky. Teším sa, že prišiel osobne. Odomyká kovovú bránu a my vstupujeme do areálu. Najskôr mi ukáže časť fresiek na vonkajšej stene kostola. Je vidieť iba kúsky starých ornamentov. Potom už vchádzame dnu. Vôňa dreva, plesne a prachu mi udrie do nosa. Otvorí sa predomnou presvetlený priestor bývalého rodového kostola, kedysi najvplyvnejšej a najmocnejšej stredovekej šľachtickej rodiny v Gemeri. Dozvedám sa, že veľa fresiek sa nezachovalo. Kostol a neďaleký hrad vypálili Turci v roku 1558. Časť z nich sa práve rekonštruuje. Vysoké lešenie tu stojí už 8 rokov. Reštaurátorské práce si vyžadujú veľkú dávku trpezlivosti a zmysel pre detail.

Kňaz mi ukáže najkrajšiu časť – znázornenie troch Márií pod krížom spolu so svätým Jánom. Spôsob tvorby svätožiar pomocou drevených kolíčkov nad hlavami je typický pre taliansku Padovu a vzácnu Giottovu freskovú maľbu v bazilike svätého Antona v kaplnke rodu Scrovenigovcov. Práve tá mohla slúžiť ako inšpirácia pre Juraja Bubeka počas jeho diplomatických návštev Talianska. Zaujímavé je aj ukrižovanie Krista, skupinka farizejov či vojaci na koňoch. Ďalšie časti sú zatiaľ nevyrazné a potrebujú čas.

S kňazom som si šiel pozrieť ešte gotický unikát – pohrebnú kaplnku rodu Bubekovcov. Ide o vzácnu pamiatku s minimom analógii, niečo podobné je možné vidieť iba v Spišskom Štvrtku, Spišskej Kapitule a čiastočne v Bratislave. Cez gotické dvere s portálom vstupujeme dnu. Vnútro osvetľuje svetlo cez malé okná a človek cíti ako tu víri prach staré spomienky. Veď vznik kaplnky sa datuje do prvej polovice 15.storočia a je tu cítiť vplyv veľkolepej architektúry košického Dómu svätej Alžbety.
V strede kaplnky je zamurovaná náhrobná platňa Ladislava Bubeka. Muža, ktorý podľa vyrytého latinského nápisu na náhrobku zomrel v roku 1401, ale historické údaje dokazujú, že žil až do roku 1404. Historici si nad tým lámu hlavu a predpokladajú, že si nechal náhrobok pripraviť pred smrťou, ale žil ďaľšie tri roky.

Posledná vec, ktorá ma v kostole zaujala bola krásna drevená renesančná empora zo 17.storočia. Inak bol Plešivec skôr menším sklamaním, ako prekvapením. Avšak jeho návšteva je kľúčová pre pochopenie udalostí na stredovekom Gemeri. Tunajšie fresky ešte iba čakajú na svoje znovuzrodenie, vybral som sa preto do Štítnika, kde ma čakali najlepšie zachované gotické fresky severne od Álp. Na tento klenot Gemera som sa už dlhšie tešil!

Toto nás čaká nabudúce.  Štítnik a Koceľovce.

Ak sa vám článok páčil, prosím pozdieľajte ho ďalej. Možno to niekoho inšpiruje na novú cestu.

Prajem príjemnú nedeľu.

• ← Denník onkologického pacienta. O jedle a chuti.
• Skryté tajomstvá hodvábnej cesty. Púštna oáza v Otrare. Kazachstan. (Reportáž) →