Tohto roku som z pochopiteľných dôvodov strávil u nás na Slovensku veľa času. A bol to výborne investovaný čas. Zážitky striedali zážitky, pretože som mohol prebádať nové a zaujímavé miesta, ktoré som predtým dlho obchádzal. Vyberám preto 6 unikátnych miest, ktoré stoja za pozornosť. Nie sú to veľmi známe lokality, ale všetko miesta so špecifickou atmosférou, ktorá si ma opantala.

KAŠTIEĽ COBURGOVCOV V JELŠAVE

Kaštieľ v Jelšave patrí medzi najväčšie na Slovensku. Posledným majiteľom bol bulharský cár Ferdinand von Sachcsen Coburg-Gotha, ktorý kaštieľ premenil na sídlo správy coburgovských majetkov. Po konfiškácii majetkov v polovici 20. storočia začal význam kaštieľa upadať a postupne začal chátrať. Počas socializmu tu bola internátna a poľnohospodárska škola.  

Mohutný kaštieľ je dominantou mesta. Po sovietskych delostrelcoch tu zostal kanón pred bránou a červená hviezda na pamätníku.

Od 70. rokov je coburgovský kaštieľ opustený. Záchranné práce sa začali v roku 2015, keďže kaštieľ bol v dezolátnom stave. Medenú strechu rozkradli. Dnes je rekonštrukcia v procese a urobilo sa tu už množstvo práce. Strecha je nová, izby sú vyčistené a postupne sa renovujú. Cieľom je sprístupniť kaštieľ verejnosti na ubytovanie a kultúrne centrum. Počas Vianoc sú tu trhy. Už je to v procese obnovy ako živá pamiatka. 

Výhľad z kaštieľa na monumentálny dvojvežový kostol sv. Petra a Pavla na jednej strane a Coburgovský kaštieľ na druhej. O Jelšave chystám kompletnú reportáž, pretože to mesto a jeho okolie si to zaslúži.

ŽIDOVSKÁ SYNAGÓGA V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI

Veľkolepému interiéru dominuje modro-zlatá štuková výzdoba, veľká farebná stropná vitráž s motívom slnka a kvetov na pozadí modrej oblohy. Aj vďaka tomu dostal Liptovský Mikuláš prívlastok židovské Atény či mesto plné mudrcov a znalcov Písma.

História židovskej komunity sa uzavrela počas 2. svetovej vojny, keď bolo od marca 1942 postupne deportovaných 885 židovských obyvateľov. V roku 2022 chystám spustiť svoj projekt o slovenských synagógach, ktoré som navštívil za posledných 5 rokov. Máte sa na čo tešiť.

TECHNICKÁ PAMIATKA –  VYSOKÁ PEC ETELKA

Pohľad na jednu z najkrajších pecí na Slovensku. Nádherná technická stavba z devätnásteho storočia roky chátrala a postupne sa rozpadávala. V roku 2014 sa konečne dostala do rúk neziskovej organizácie Barbora, ktorá ju spolu so Združením baníckych spolkov a cechov Slovenska plánuje zrekonštruovať a zaradiť do projektu Železná cesta Slovenska.

Organizácia už očistila areál, pristavila novú budovu, nasledovať by mala rekonštrukcia objektu do jeho podoby z roku 1910 a následné vytvorenie expozície, na ktorú by sme mohli byť všetci hrdí.

Hutu dal postaviť v roku 1867 gróf Emanuel Andrássy, s ktorého menom sa budete na Gemeri často stretávať. V minulosti to bola významná pec v celom Uhorsku, v súčasnosti pri pohľade na jej stav sa tlačí na jazyk prirodzená otázka.  Prečo by technické stavby nemohli oplývať krásou aj dnes?

ZÁPADNÉ TATRY 

Výstup na hory a štíty ako Plačlivé, Tri kopy, Baranec a výhľady na Ostrý Roháč boli pre mňa skutočne obrovským zážitkom. Vrelo odporúčam všetkým milovníkom vysokohorskej turistiky. 

DEPO CAFÉ V TELGÁRTE

Už dlho sa mi nestalo, že by som bol tak nadšený nejakým miestom ako práve tu.  Mám rád vlaky a práve kombinácia vlakového vozňa s kaviarnňou a krásnym horehronským okolím je fantastická. Iba kúsoček od kaviarne sa nachádza známy Chmarošský viadukt, ktorý je jednou z najkrajších technických pamiatok na Slovensku. Pozrite si ich @instagram Depo Café Telgárt majú čarovnú atmosféru zimy.

V okolitých lesoch sa dá ideálne stratiť na čučoriedky. Leto ako z knihy Ako žili naši predkovia. 

UBYTOVANIE V NEBI NAD ŠTIAVNICOU

Pobyt v Nebi nad Štiavnicou bol jednoznačne highlight v tomto roku. Boli sme tu už tretíkrát a v hocijakom ročnom období je to balzam na dušu. Pokoj a krása okolia sa človeku hlboko zapíšu do srdca. Ubytovanie je v starých 300 – 400 ročných banských domoch, ktoré sú vkusne zrekonštruované pre potreby 21.storočia.  Na fotografii je výhľad z kopčeka nad chalúpkou, kde som chodil každé ráno, poobede aj večer. Stále to hralo inými farbami.

Milujem presvetlené a vzdušné priestory v kombinácii s drevom. A práve tu som niečo také našiel. Ubytovanie v Bielej Chalúpke je plné slnka a dreva. Vôňa dreva mi pripomínala detstvo, prázdniny u starých rodičov a spanie v kamennej a drevenej izbe. Tí čo zažili, vedia čo tým myslím. Ráno o 8. hodine slnko osvetľovalo priestor a ja som sa nedokázal vynadívať na tú eleganciu spojenú s jednoduchosťou.Rána, keď svietilo slniečko boli fantastické. Odporúčam na výlet s rodinou a deťmi. Zaručene si to užijete. 

Pred BIELOU CHALÚPKOU majú navyše krásnu terasu. Ráno sme ju okupovali kávou, čítali si knihy a neskôr si dali spoločný obed. Celkovo tu majú 4 chalúpky,každá je unikátna svojím zariadením a prostredím. Toto je ubytovanie ako zážitok, je to pridaná hodnota. Tu sa nechodí len tak prespať, tu sa chodí relaxovať v tichu spojenom s harmóniou s okolitým prostredím. Je to vzájomná symbióza. Nič lepšie som tohto roku nenašiel. Odporúčam sledovať ich instagram @nebonadstiavnicou Človek tam nájde veľa inšpirácie ako opravovať staré banské domy.

Páčilo sa mi malebné okolie kopcov za domčekmi, ale aj výlet do Štiavnice.

Ak sa vám článok páčil, prosím pozdieľajte jeho obsah a možno inšpirujete nejakého svojho kamaráta. Ďakujem za podporu.

Prajem Veselé Vianoce plné pokoja a lásky. 

O autorovi:

Zdenko Somorovský je cestovný sprievodca, fotograf a reportér. Svoje reportáže publikuje v medzinárodnom časopise GEO, Traveller, Kokteil, denníku SME a mnohých ďalších. Spolupracuje aj s rádiom RTVS, kde prispieva reportážami zo zahraničia. Vyštudoval klasickú archeológiu na Trnavskej Univerzite. Precestoval viac ako 50 krajín sveta. Ako cestovný sprievodca pôsobí v Južnej Amerike, Strednej Ázii a bývalých portugalských kolóniách. Miluje Brazíliu, Mozambik a Azorské ostrovy. Aktuálne mu vyšla kniha Úžasná Brazília. 

• ← Kniha Úžasná Brazília: cestopisné reportáže z najväčšej juhoamerickej krajiny.
• ŽELEZNÁ CESTA I. – SLÁVA A PÁD RODU COBURGOVCOV. (Kaštieľ v Jelšave) →