Maroko – 7 miest, ktoré sa oplatí vidieť v kráľovskom Feze
Marocký Fez je unikátne mesto. Vstúpiť do jeho starej mediny je ako cestovať v čase, je to brána do stredoveku. Je veľmi ťažké si predstaviť atmosféru tohto ľudského mraveniska a ešte ťažšie je uväzniť ju do slov. Fez treba jednoducho zažiť, pretĺkať sa jeho labyrintom úzkych chaotických uličiek a objavovať jeho vône, jeho zvuky, jeho staré remeslá a produkty, jeho preslávenú koženú farbiareň, jeho prekrásne mešity a medresy (islamské náboženské školy). Verím, že práve vtedy si jeho genius loci podmaní každého cestovateľa. Veď dá sa vôbec predstaviť mesto s viac ako 9000 úzkymi uličkami, s 1200 ročnou históriou, so 185 mešitami a 10 572 budovami s historickou a umeleckou hodnotou? Odpoveď sa nerodí jednoducho, pretože Fez el Bali je najväčšia, najslávnejšia a najstaršia islamská stredoveká medina na svete. Čo teda v takejto slávnej medine zažiť a vidieť?
Medresa Bou Inania
Je to jedna z mála náboženských medries, ktorá je prístupná aj nemoslimom. Medresa bola založená v roku 1350 a svojou výzdobou interiéru sa považuje za najkrajšiu v celom Maroku. Už prvý pohľad je lákavý – vstupné masívne dvere sú krásne prepracované, vedľa nich stoja zaujímavé vodné hodiny a starý muž na drevenom vozíku predáva zväzky čerstvej mäty, avšak skutočná krása sa ukrýva až vo vnútri. Na nádvorí som obdivoval výzdobu z cédrového dreva – mozaikami a kaligrafiou vyzdobené steny mi v tichosti šepkali verše posvätného koránu. Stavba je skvelou ukážkou slávnej andalúzskej (maurskej) architektúry, ktorú Maroko zdedilo v 13. a 14. storočí, keď nastal najväčší rozkvet krajiny v jej dejinách. V tom období bol Fez nielen kráľovským mestom novej berberskej merínovskej dynastie, ale aj svetovým veľkomestom. Nejaký čas patril dokonca medzi najväčšie mestá na svete. Výraznou mierou k tomu prispela aj kastílska reconquista maurskej Andalúzie, vďaka čomu sa do mesta presťahovali desaťtisíce utečencov zo Španielska. Počas obdobia merínovských vladárov sa uličkami preháňalo vyše 200 000 obyvateľov, (Bratislava mala asi 5000 obyvateľov) v medresách študovalo viac ako 8 000 študentov a veriaci sa mohli modliť až v 785 mešitách. Postavili sa tu desiatky nových hammámov (kúpeľov), karavanserájov (hostinec) a riád, čo boli výstavné domy boháčov. Fez bol vtedy označovaný ako „Bagdad Západu.“
Café Clock
Keď cestujem veľmi rád navštevujem aj staré čajovne či kaviarne. Obe miesta majú svoju špecifickú atmosféru a ja málokedy odolám lákavej vôni kávy či kvalitného čaju. Maroko je známe pre svoj mätový čaj, ktorý sa tu nazýva aj berberská whisky. Jeho vôňa a chuť ma sprevádzala po celý čas môjho pobytu. Café Clock sa nachádza hneď vedľa medresy Bou Inania a ide o krásne reštaurovanú kaviareň v 250 ročnom dome s nádvorím s troma poschodiami. Okrem toho, že som sa tu cítil veľmi dobre, vyšiel som aj na terasu. Naskytol sa mi prekrásny výhľad na mesto. Síce mi pršalo, ale aj tak som si vedel predstaviť sedieť tu v teplom počasí a vychutnávať si západ slnka popíjajúc čajík z kanvice. Rozhodne odporúčam sa tu zastaviť. Navyše tu robia množstvo kultúrnych akcií, hudobných koncertov a filmových premietaní. Je to taká malá kultúrna inštitúcia.
Stratiť sa v starých uličkách – Zanqa
Zanqa je arabský výraz pre úzke uličky, ktoré pomotajú hlavu každému cestovateľovi. 9000 ulíc a uličiek, Fez je nimi svetoznámy a práve kvôli nim sa tu chodí. Fez má v podstate iba dve hlavné ulice – dve pulzujúce tepny okolo ktorých sa rozlieva životodarné ľudské teplo. Jedna ulica sa nazýva Tala a sghira a nachádza sa na pravej strane od vstupnej brány Bab Bouloud a tá druhá sa volá Tala a kbira. Práve oni môžu slúžiť ako orientačné body, ale úplne ideálne je nechať sa unášať čarom a atmosférou uličiek a stratiť sa v dave. Vrelo to odporúčam. Zabudnúť na aplikácie a GPS, ale nechať sa viesť tempom života na ulici, motať sa, nakupovať, voňať a nasávať všetkými zmyslami. Mňa si svojou atmosférou najviac získala ľavá ulica Tala a kbira. Hneď pri vstupe sa z jej útrob vynoril plne naložený oslík, ktorý si spolu s malým pohoničom predieral cestu pomedzi neustály tok ľudí. V jednom stánku čistil chlap ostrým nožom ryby, v druhom zase z veľkého háku viselo kusisko mäsa – celá noha z teľaťa, k tomu všade prítomní pouliční predajcovia ovocia a zeleniny. Z jedného dreveného stola ma opantávala vôňa čerstvých opuncií z iného zase čerstvé mandarinky. Z malých úzkych dverí sa vynára predavač a láka ma minúť prvé dirhamy na krásne zdobenú keramiku. Kupujem hneď 3 šálky na kávu. Všade okolo sú bazáre plné remeselných výrobkov od kovových čajníkov až po zdobené lampáše či ručne tepané podnosy, ktoré sú na spodnej strane zdobené znakom rodiny, ktorá ho vyrobila. Remeslá sa tu dedia z generácie na generáciu. Uličky s remeselníckymi dielňami boli pre mňa orchestrom ručných prác. Symfóniu spustili kováči s kladivami, ku ktorým sa pridali brúsiči nožov, obuvníci s topánkami, tkáči s látkami a krajčíri s ihlami. Beethoven by mal určite radosť! Inde debničky a stoly praskali pod ťarchou obrovských baklažánov, olív, datlí či orechov. A k tomu všetkému všade naokolo vrecia po okraj naplnené najrôznejšími koreninami. Práve tu sa vždy rád pristavím. Najskôr ovoniam koriander, potom kardamon, štipľavú papriku či iné orientálne korenie, vďaka ktorému sa mysľou prenášam do ďalekých krajín na Blízkom a Strednom východe. Hneď som si dal navážiť typické marocké korenie Ras-el-Hanout, ktoré je zmesou 35 rôznych korenín a ktoré domáci používajú takmer do všetkých jedál. Pred odchodom som neodolal a aspoň do jedného vreca som potajomky ponoril prsty. Prebehla mnou príjemná triaška, pretože priamy dotyk mi akosi sám vždy napovie, že sa mi to celé len nesníva. Čo je na Feze úžasné, že staré historické uličky sú plné domácich, život a tovar sa tu netočí okolo turistov, ale mesto si žije svojim vlastným tempom.
Prekrásne Múzeum Nejjarine – ak už nejaké múzeum, tak potom práve toto. Múzeum sa nachádza na námestí Place an-Nejjarine, kde vás dovedú obe vyššie zmienené ulice. Toto múzeum dreva a drevených výrobkov je úžasné. Nielen architektonickým interiérom, ktorý je nádherne zreštaurovaný, ale človek si vďaka vystaveným exponátom vie predstaviť ako vyzeral život v meste v minulosti. Krásna kolekcia, kde sú drevené hudobné nástroje, staré brány, zdobené okná, postele, truhlice, nástroje a k tomu všetkému terasa na najvyššom poschodí s kaviarňou a jej prekrásnym výhľadom je skutočným zážitkom. Rozhodne odporúčam.
Najstaršia univerzita na svete? Nájdete ju práve tu. Volá sa Kairuánska.
V rámci Maroka má Fez unikátne postavenie. Je to hlboko konzervatívne mesto, kde sa udržiavajú staré tradície a náboženské zvyky. Fez má status duchovného centra. Nachádza sa tu totiž najvýznamnejšia mešita v celom Maroku. Ide o Kairuánsku mešitu, ktorá bola založená arabskými prisťahovalcami z tuniského Kairuánu v roku 859. Dnes jej preto patrí titul najstaršej a svojho času aj najväčšej mešity na africkom kontinente. Až do výstavby mešity Hassana II. v Casablance bola dokonca najväčšou mešitou v Maroku. Zmestí sa do nej až 20 000 veriacich. Postaviť ju dal Idriss II., syn slávneho Moulaya Idrissa, ktorý bol nielen jedným z potomkov proroka Mohameda, ale práve on v roku 788 založil mesto, vďaka čomu je Fez najstarší spomedzi všetkých kráľovských miest v Maroku. Samotná mešita má však veľký náboženský význam, pretože práve ona určuje načasovanie ramadánu a ostatných sviatkov v celom Al Maghribe, ako znie miestny názov krajiny. Nazrieť dnu sa nedá, pre nemoslimov je prístupná iba veľká mešita v Casablance. Avšak pohľad na jej zelený minaret uvidíte z každej terasy. V roku 859 sa ku Kairuánskej mešite pristavala medresa, ktorá sa časom rozvinula na jednu z popredných škôl – univerzít zameraných na prírodné vedy. Tým sa vo Feze začalo rodiť intelektuálne podhubie, kde v 10.stor. študoval aj pápež Silvester II., ktorý vďaka tomu v Európe zaviedol arabské číslice. Málokto vie, že práve Kairuánska medresa je najstaršou (dodnes fungujúcu) univerzitou na svete. Dvere tej najstaršej európskej univerzity v Bologni sa otvorili až v roku 1088.
Medresa al – Attrarine – Z medries, ktoré sú prístupné turistom som spomínal už Bou Inaniu, ale za návštevu rozhodne stojí aj al-Attarine, ktorá bola založená v roku 1325. Práve tu nájdete menej ľudí a ticho, ktoré vymeníte za ruch ulíc. Jej nádvorie je prekrásne, krášlia ho ozdobné vyrezávané dvere mašrabíje z cedrového dreva. Podlahu zdobia kachličky zellidža a mramor s vytesanými vzormi. Je úžasné byť aspoň na chvíľu obkolesený takou krásou.
Ako sa farbia kože v starých garbiarňach
Medzi najzaujímavejšie časti starej mediny určite patrí miesto, ktoré ukrýva jedinečné garbiarne. V nich sa už od 11. storočia zafarbujú kože tradičným spôsobom. Staré remeslo tu ešte vždy žije a všade naokolo vidieť obrovské kade na farbivá, v ktorých muži neúnavne namáčajú surové kozie a ovčie kože, kým nechytia správnu farbu. Opracované ich zase sušia na strechách domov, a tak je pohľad na celé miesto pestrofarebný ako jarná lúka na tatranských svahoch. Vôňa čerstvých kvetov by sa tu zišla, pretože zápach z koží a chemikálii je prvé, čo mi už z diaľky udrelo do nosa. Avšak práve tento zápach ešte viac zvýrazňuje jedinečnosť tohto miesta a dotvára jeho kolorit. Viaceré kože sa tu samozrejme farbia syntetikou, ale sú tu ešte starší tradiční páni, ktorí farbia aj prírodnými zdrojmi. Ak si kúpite červenú kabelku, tak pravdepodobne bola farbená výťažkami z divých makov. Najčastejšie sa farby získavajú z kôr rôznych stromov a kvetov, avšak nájdu sa aj netradičné prímesky ako holubí trus, moč, hnoj či roztok z choroša. To je huba parazitujúca na listnatých stromoch, ktorú u nás starí otcovia najčastejšie používajú do včelárskych dymákov. Tu sa však huba najskôr usuší, potom rozdrví a nakoniec sa vloží do horúcej vody, kde sa rozpustí. Vzniknutým roztokom sa kože zafarbia na hnedo. Na tomto fascinujúcom mieste sa dá vidieť celý proces výroby – od čistenia cez farbenie po finálny produkt. A tak netreba zabúdať, že za vkusným koženým opaskom či kabelkou sa skrýva tvrdá ručná práca a každodenný pot v neprimeraných pracovných podmienkach. Všetko však má svoj zmysel, pretože práve vďaka zachovávaniu miestnych zvykov a tradícií patrí Fez medzi jedinečné miesta v celom Maroku a stráži ho patronát Unesco.
Bonus tip – ochutnávka jedla:
Maakouda – za týmto názvom sa schovávajú vyprážané bochníčky plnené roztlačenými zemiakmi. Je to výborné jedlo, ktoré ochutnáte na ulici. Moje bolo plnené petržlenovou vňaťou, ale býva aj koriandrom. Za 1€ máte 4 kúsky a skvelo si pochutnáte.
Užitočné info:
Maroko je úžasná exotika, ktorá je pre nás Európanov iba tu kúsok za rohom. Letenky sa dajú kúpiť od 100 -150€. Zaujímavé ceny nájdete na oboch leteckých portáloch s lacnými letenkami kadetade a letenkyzababku.
Transport: V Maroku sa dá presúvať pohodlne autobusom aj vlakom. Ja preferujem vlak a z Marrakéša sa takmer všade dostanete práve vlakom. Mestá ako Fez, Rabat, Meknes, El Jadida sa dajú v ľahko navštíviť. Lístok z Marrakéšu do Fezu okolo (600km) – 8 hod. cesty stojí 20€. Ak chcete precestovať veľkú časť Maroka, odporúčam si požičať auto.
Ubytovanie:
Ubytovanie v starých riádach – čo je ubytovanie v starých stredovekých domoch prerobených na hotel, nájdete už od 15€ na noc. Ja som mal výbornú skúsenosť v riade Dar El Yasmine. Ak si bookneš hocijaké ubytovanie cez tento link na booking získaš bonus 15€. Nie je žiadne tajomstvo, že bonus získam aj ja, ale je to výhodné pre obe strany.
Ak sa vám článok páčil, pošlite ho aj kamarátovi, čo plánuje cestu do Maroka. Nabudúce priblížim opäť nejaký zaujímavý kút sveta. Vďaka za podporu. Prajem krásny deň.