Nachádzam sa vo Ferganskej kotline v meste Margilan v továrni na výrobu hodvábu. Úžasne miesto, plné tradície, remeselníckeho umenia, kunštu a tvrdej trpezlivej práce. Skutočne žasnem nad celým procesom výroby od prvej malej priadky morušovej až po krásne šaty vo výklade. Avšak  dnes o továrni písať nejdem, to si nechám na iný príspevok, pretože dnes 21.3. v Uzbekistane konečne prichádza jar a s ňou aj slávenie sviatku Navruz, ktorý  je starý viac ako 2500 rokov. Tento sviatok sa oslavuje mnohými národmi v Strednej Ázii po celé tisícročia, keďže symbolizuje meniaci sa rytmus zeme, prechod od zimy k jari. Pôvodne pochádza z Perzie a je spájaný so starovekým náboženstvom zoroastranizmus, ktoré uctievalo 4 elementy života – voda, zem, vzduch a oheň. Ide o jedno z najstarších náboženstiev na svete a hovorí sa, že keď moslimovia v 7.- 8. str. začali dobývať rôzne územia vtedajšieho sveta a šíriť islam ako nové náboženstvo nevyhli si ani kontaktu a vzájomného ovplyvňovania s touto prastarou vierou.  Síce neexistujú žiadne priame písomne evidencie má sa však za to, že islam z veľkej časti prebral niekoľko rituálov práve zo zoroastrianizmu – spôsob modlitby kľačiac na zemi, rituálna očista umývaním a dokonca aj koncept džihádu avšak nie ako “svätej vojny,” ale ako vnútorného boja proti zlu, ktoré je v každom v z nás.

 Ak  si v mysli zacestujeme do pradávnej minulosti, do staroveku, keď v Strednej Ázii vládla perzská ríša uvidíme pred sebou perzských kráľov v krásnom ručne vyšívanom oblečení, uvidíme ako  práve v tento deň s veľkou vážnosťou na hlave nesú korunu s vyobrazeniami ročného slnečného cyklu, podieľajú sa na božských omšiach v chráme ohňa a svojim poddaným dávajú veľkorysé dary. Slovo navruz totiž v perštine znamená “nový deň,” pretože Peržania tak označovali prvý  “deň”  v novom roku.  Dnes sa tento sviatok naďalej slávi ako jarný nový rok. Vzrušenie s nového začiatku cítiť všade, hlavne medzi ľuďmi.

V  Uzbeksitane sa k tomuto sviatku viaže príprava tradičného národného jedla SUMALAK.  Keďže sa varí už po stáročia, recepty sa líšia od regiónu k regiónu, ingrediencie sú však vždy rovnaké: múka, pšeničné klíčky umyté pod vodou a olej. Nič viac.  Robí sa iba na jar. Raz ročne. Jedinečná záležitosť.  Sumalak je veľmi silný liek, pomáha posilňovať imunitný systém, pomáha vyčistiť telo od chemického odpadu, dokonca telo omladzuje a posilňuje. Podľa praotca tureckého jazyka linguistu Mahmuda Koshshariho slovo “Suma” pochádza z tureckého jazyka a označuje “vyklíčenú pšenicu. ” Pšenica sa totiž vložila do vody a nechala vyklíčiť. Potom sa vysušila, rozdrvila na pastu z ktorej sa vyrábal chlieb. Takto slovo “Suma” opisuje  Koshshari. Príprava sumalaku je však iná.

Najskôr sa založí oheň, tak ako za starých čias. Potom sa sumalak začne variť vo veľkom kotli spolu so 7 menšími kameňmi, ktoré ho počas miešania chránia, aby neprihorel. Kamene tiež symbolizujú 7 deň, keď sa čerstvo vyklíčené výhonky pšenice zrežú (musia mať max. 4-5 cm). Nesmú byť vyššie, keďže potom sú horké pri varení. Ženy klíčky nasekajú, rozdrvia, postupne premyjú v 3 vedrách vody, až sa z pšenice vyplaví dostatok sladkosti a buničiny. Potom sa voda zmieša s múkou, pridá sa olej a varí sa približne 12-14 hodín.

Sumalak je jedlo Navruzu, je to jedlo priateľstva. Varia ho iba ženy. Sedia okolo veľkého hrnca, miešajú veľkou drevenou varechou, prikladajú do ohňa, popíjajú čaj, tancujú, spievajú, rozprávajú si príbehy a oživujú staré tradície a povery spojené s týmto sviatkom.

Verí sa, že žena, ktorá nemá deti sa má ako prvá najesť sumalaku. Nevesta má zase nosiť náušnice vyrobené zo zrnka pšenice, aby zvýšila svoju plodnosť. Počas osláv sa zase slobodné ženy modlia k 7 hviezdam a staršie ženy vysádzajú mladé stromčeky spolu s mladými ženami, ktoré ešte nie sú zosobášené. Stareny zase ukladajú deti na kolená budúcim nevestám, aby zvýšili ich plodnosť.

Takže v tento krásny deň aj ja prajem každému veľa LÁSKY A PLODNOSTI.