Opäť raz sa mi zachcelo uväzniť slová do rýmov, spútať ich a vytvoriť z ničoho niečo. Modelovať, pretvárať a vdýchnuť život prázdnym slovám.Jednoducho potešiť svojho ducha. Uhasiť jeho smäd po túžbe niečo tvoriť. Šiel som načerpať inšpiráciu vo svojich denníkoch a našiel báseň, ktorú som napísal asi 5 rokov dozadu. Volá sa STRATA  a pripomína udalosti, keď niekoho nechcene  strácame. Krátke slovné spojenia majú docieliť akceleráciu ľudských pocitov a emócii.

                                                STRATA

Pocit úzkosti. Kukla motýľa.

Prázdna nádoba. Chladný vietor.

Studený mráz. Zimomriavky.

 

Pocit úzkosti.

Niekto odchádza.

Preťatý gordický uzol.

Lístie vo vetre. Opadaný strom.

Rám bez fotky, vyblednuté spomienky.

 

Niekto odchádza.

Letargia, beznádej.

Sila pokušenia. Vzdialené krútňavy.

Dlhý čas bez lásky.