Keď sa povie Brazília, čo vám ako prvé napadne? Možno je to Rio de Janeiro, socha Krista, piesočná pláž Copacabana, Amazónia, futbal a samba. Lenže  5. najväčšia krajina sveta toho ponúka oveľa viac a človek si hneď uvedomí ako veľmi geografia skresľuje naše predstavy. Brazília je obrovský kolos a jej krásne prírodné a historické lokality  sa strácajú v jej gigantickej rozlohe. Preto som pre vás pripravil krátky fotografický blog so zaujímavými lokalitami, ktoré možno poznáte a možno úplne nie. V každom prípade vás chcem inšpirovať a ukázať vám krásu brazílskej prírody. Len tak pre radosť.

VODOPÁDY FOZ DE IGUAZU

Jedno z najkrajších miest na našej planéte. Sústava 275 vodopádov, ktoré si podmania každého cestovateľa. Doteraz som v mojom živote nevidel úžasnejšie dielo prírody. Nevyrovná sa im nič a práve preto patria Iguazu do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.  Polkruhová sústava vodopádov s priemerom viac ako 2 700 m sa nachádza na hranici medzi Argentínou a Brazíliou.  Najvyšší vodopád sa volá Diablovo hrdlo a je vysoký vyše 80 metrov. Ak chcete v Brazílii zažiť niečo neopakovateľné, nech sú to práve vodopády Iguazu!

MANGROVNÍKY NA OSTROVE ILHA DO MARAJÓ

Mangrovové lesy som po prvýkrát videl na severe Brazílie na najväčšom fluviálno-riečnom ostrove sveta Ilha Marajó. Ide o očarujúci ostrov, kde domáci ľudia takmer vôbec nepoužívajú autá ani autobusy, namiesto toho majú bicykle a malé loďky. Príroda je tu krásna, na pláži sú kokosové palmy, príjemná teplá voda, kde sa rieka Amazonka mieša s Atlantickým oceánom. Práve tu som prvykrát videl mangrovové lesy a začal ich obdivovať. Mangrovníky vytvárajú totiž jedinečný ekosystém, ktorý sa vyskytuje iba v deltách riek a na pobreží, kde sa sladká voda mieša so slanou morskou. Mangrovník je pre mňa zázrak prírody. Prispieva k zarybňovaniu, žijú v ňom lastúrniky, ustrice, ryby, riasy, kraby a huby, ktoré potrebujú tvrdý povrch pre ukotvenie. Krevety a homáre používajú jeho bahenné dno ako svoj domov. Mangrovníky čistia vodu od prebytočnej soli, zalesňujú tropické vody, zachytávajú monzúnové dažde, vytvárajú prírodné hrádze proti ničivým búrkam a hurikánom, pevninu chránia pred eróziou a zabraňujú tak úbytku poľnohospodárskej pôdy, poskytujú domov pre množstvo endemických druhov živočíchov a v neposlednom rade pre miestnych obyvateľov zabezpečujú potravu, drevo, medicínske suroviny, ale aj vlákna na povrazy.

CHAPADA DOS GUIMARAES – Náhorná plošina Brazílie

Táto oblasť Brazílie patrí medzi najstaršie náhorné plošiny na svete. Predstavuje časť superkontinentu Gondwana, ktorý v minulosti spájal Brazíliu s Afrikou. Srdce geológa by tu určite zaplesalo, pretože sa tu odkrývajú najstaršie dejiny Zeme, obdobie, keď sa superkontinent začal rozpadať ako puzzle. Nerovnosť litosferických dosiek spôsobila vytvorenie hlbokých kaňonov naplnených zelenými pralesnými údoliami s množstvom vodopádov a jaskýň. Ak by som sa teraz pozrel na mapu Brazílie, presnejšie na severovýchodnú špičku štátu Rio Grande do Norte, tak tvar jeho pobrežia krásne zapadá do dnešného Guinejskému zálivu v Nigérii.

Kráčam okolo kaňonu a užívam si výhľady na 50 metrov vysoké majestátne stromy a do červena zafarbené skaly. Po niekoľkohodinovej túre zrazu v diaľke počujem hučanie vody. Vytúžený vodopád Véu de Noiva je niekde na blízku. Cítim to. Plný vzrušenia utekám a sledujem ako sa spoza kríkov postupne vynára tento 86 metrov vysoký krásavec. Nikdy na to nezabudnem. Je to ako sekvencia z filmu. Plný šťastia si sadnem do trávy a nedokážem od neho odtrhnúť zrak.

NÁRODNÝ PARK – LENCOIS MARANHENSES

Na severe Brazílie v štáte Maranhão sa nachádza jedno absolútne unikátne miesto. Nikde inde som niečo podobné nevidel. Predstavte si pieskové duny, ktoré počas obdobia dažďov (január až apríl)  zaplní voda a vytvorí v nich  jedinečný prírodný fenomén – lagúny v objatí dún.  Zrazu človek stojí a pred sebou má obrovské až 40 metrov vysoké duny. Jedna strieda druhú a medzi nimi sa objavuje množstvo kryštálovo čistých jazierok. Najlepšie obdobie na vycestovanie je od júna do septembra, kedy je hladina vody najvyššia, potom postupne klesá. Je povolené sa v nich kúpať a voda v nich je sladká, príjemne teplá a miestami je to ako kúpanie sa v raji. Celý národný park má viac ako 70 km široké pobrežie a zasahuje viac ako 50 km do vnútrozemia.  Zároveň je tu stále vidieť lokálny život, človek stretne rybárov, na pláži kotvia malé loďky a deti sa s nadšením kúpu. Vyráža sa tu z mesta Barreirinhas.

CAHOEIRA DO TABULEIRO

Na severe štátu Minas Gerais v pohorí Espinhaço sa nachádza 273 metrov vysoký vodopád Tabuleiro – tretí najväčší v Brazílii. Jeden z mojich najkrajších objavov v rámci štátu Minas Gerais, ktorý je veľký ako Francúzsko.  Samotná cesta k nemu je jedno veľké dobrodružstvo, putuje sa krásnou prírodnou krajinou, človek musí preplávať časť rieky, preskákať cez kamene, aby sa nakoniec dostal pod tento unikátny vodopád, ktorý v Brazílii považujú za jeden z absolútne najkrajších vodopádov v celej krajine.

AMAZÓNIA

Amazónia ma odmalička lákala. Legendami opradené miesto prebúdzalo moju fantáziu, ktorú ešte viac podporil román 800 míľ po Amazonke od Jula Verna. Neznámy, neprístupný prales, divokí Indiáni a mohutná rieka Amazonka vo mne vždy rozdúchali oheň zvedavého dobrodruha, ktorý je pripravený ihneď vyraziť a spoznať tajomstvo slova Amazonas. A práve ono má na svedomí, že som tu. Sen z detstva sa napĺňa. Stojím na brehu Rio Amazonas. Neuveriteľné, že sa plavím po rieke Amazonke, ktorá ma už do detstva fascinovala svojou mohutnosťou a predovšetkým veľkosťou (7062 km). Jej povodie by pokrylo Európu a takmer celú Austráliu. Pramene Amazonky vyvierajú v peruánskych Andách, necelých 200 km od brehov Tichého oceánu. Na niektorých miestach je široká 20 km, ale na iných dosahuje šírku až 190 km. V ústi dokonca úctyhodných 250 km. Do Atlantického oceánu sa vlieva s takou silou, že jej sladká voda preniká až do vzdialenosti 160 km od pobrežia. Amazonka je preto právom označovaná za kráľovnú všetkých riek.

PANTANAL – NÁRODNÝ PARK

Svetové dedičstvo UNESCO národný park Pantanal – najväčšia súvislá močarina na svete. Portugalské slovo “pântano” znamená močiar. V prípade Pantanalu hovoríme o močiari, ktorý je oslavou prírodného života. Ide o jedno z najlepších miest na pozorovanie divej zvery na svete. Žije tu viac ako 10 miliónov kajmanov, tisícky jaguárov, stovky druhov vtáctva, opíc, plazov, rýb, ale tiež hady, leguány, mravčiare či tapíre. Miestna flóra je rovnako rozmanitá, rastie tu viac ako 3500 druhov rastlín. Územie Pantanalu je po dobu 4 mesiacov celé zaliate vodou z rieky Paraguaj. Práve ona drží pevnú vládu nad celým územím, ktoré je väčšie ako Francúzsko. Nekonečné vnútrozemské more maľuje vodným štetcom úžasné prírodné scenérie.

PRAIA DA PIPA – NORDESTE

Jedna z najkrajších pláži Brazílie sa nachádza na úplnom severe krajiny v štáte Rio Grande do Norte. Je to raj pre surferov s množstvom krásnych zálivov, teplého doslova karibského mora. Vysoké červené útesy tvoria neodeliteľnú súčasť tohto krásneho miesta. Pokojná atmosféra domácich, caiprinha s knihou na pláži, čo viac si človek môže priať.

Viac fotografií a reportáží nájdete v knihe ÚŽASNÁ BRAZÍLIA 

O autorovi

• ← BRAZÍLIA II. – RIO DE JANEIRO. Ako sa zo slávneho Ria de Janeiro, stalo takmer francúzske mesto Henriville. (Reportáž)
• BRAZÍLIA IV. “PARÍŽ DŽUNGLE” – Amazonské mesto Manaus a jeho slávna opera Teatro Amazonas. →