Prichádzam do malej obce so starodávnou baníckou tradíciou, ktorá siaha 800 rokov dozadu. Víta ma štekot psov, zvuk cinkulárky a staré domčeky s bránami zoradenými vedľa seba ako včelie plasty. Žakarovce bola v minulosti významná banícka obec, mala vlastného banského majstra a v rokoch 1767 – 1788 bola dokonca sídlom banského súdu. V čase najväčšieho rozmachu tu pracovalo 1200 ľudí, na čo miestne obyvateľstvo nestačilo. Prichádzali aj robotníci z Poľska, Rumunska či Talianska. Celá oblasť v okolí Žakaroviec a Gelnice sa vyznačuje veľkým počtom ložísk a banských diel. Bola tu výhodná poloha v blízkosti rieky a do oboch banských revírov, bolo sústredené vedenie, doprava, energetika a v starších časoch i hutníctvo.
Obec Žakarovce sa o svoju históriu stará. Miestny starosta pán Tulipán dal svojpomocne obnoviť zapadnutý vchod do štôlne Vilhelm II. a postavil repliku pôvodného dvojportálu dopravnej šachty Zuzana. ,,Projekt je nadstavbou nášho úsilia, a to postupne obnoviť zašlú slávu obce cez banské zaujímavosti, ktoré sa v nej nachádzajú. Veď len málokto vie, že Žakarovce sa môžu pýšiť zaujímavým prvenstvom. Na konci 19. storočia tu premávala prvá ozubnicová železnica na území bývalého Rakúsko-Uhorska a zároveň prvá v strednej Európe. Mala dĺžku 4 kilometre slúžila na prepravu medenej a neskôr železnej rudy. Aj napriek tomu, že premávala len 13 rokov, na tú dobu bola technickým skvostom. Po jej odstavení ju nahradili lanovou dráhou prepojenou cez kopec so Štefanskou Hutou,“ hovorí starosta Žakaroviec pán Štefan Tulipán.
ŽAKAROVCE Z VRCHU
Pohľad na prírodu okolitých Volovských vrchov a dolinu, v ktorej je zasadená malebná banícka obec Žakarovce s cca 700 obyvateľmi. Ťažba železnej a medenej rudy tu prebiehali už v stredoveku, ale obdobie rozmachu nadobudla obec až v druhej polovici 19. storočia, keď Banská a hutná spoločnosť sídliaca v moravskej Ostrave (respektíve už jej priamy predchodca Banská spoločnosť arcikniežaťa Albrechta) zriadila sídlo závodu v Mária Hute pri Gelnici.
AGNESKA
Pracujúce ruky pani Agnesky, ktorá má 82 rokov a veľmi dobre si pamätá, keď bane v Žakarovciach fungovali. „Júj ako tvrdo sme robili a nemali čo do úst. Obchod tu nebol a pešo som chodila až dole dediny.“
Pani Agneska spomína na svojich rodičov.
„Pamätám si starých baníkov. Môj otec bol jedným z nich. Veľmi skoro zomrel ako 52 ročný. Mnohí muži tu skoro zomreli. Dnes tu žijú hlavne dôchodcovia a ženy. Aj ja som pracovala chvíľu v bani. So sestrou sme prenášali naplnené fúriky. Bola to ťažká práca.“ 
Milá pani Agneska sa neustále usmieva pri spomienkach na staré časy. Zároveň hovorí, že sa teší na svojich početných pravnukov, ktorí dnes prídu osláviť narodeniny.
Hneď vedľa nej sa nachádza dom, ktorý v minulosti slúžil ako sídlo bývalého baníckeho úradu. Pozerám sa na krásne zachovanú drevenú pavlač s drevenými okenicami. Celkovo dom pôsobí veľmi príjemným dojmom, ktorý vo mne evokuje staré časy. Dnes je v rukách súkromníka.
ZUZANA
Dopravná štôlňa a šachta Zuzana bola postavená na významnom ložisku železnej rudy, vďaka čomu zásobovala hutnícky priemysel v širokom okolí. Ruda sa zo Zuzany do závodu presúvala jedinečnou priemyselnou ozubnicovou železnicou. Steny štôlne sú z kameňa a strop tvorí tehlová klenba. Na konci štôlne dlhej asi 185 metrov je ochoz a šachta výťahu, ktorým sa ruda v banských vozíkoch prepravovala.
Vstup do bane. teplota sa ihneď yníži o niekoľko stupňov. Je tu príjemný chládok, ale tma.
Olejové svietidlá a karbitky baníkov.
Kúsky železnej rudy a medi v kameni (chalkopyrit a siderit).KOLÓNIA VILHELM I.
Jedna z troch obytných kolónií, Vilhelm 1, ktoré majú viac ako 100 rokov. V budovách s jednoizbovými bytmi žili baníci spoločne s ich rodinami, a podkrovie obývali robotníci zo zahraničia.
Dnes tu naďalej ľudia bývajú a opravujú si domy podľa vlastnej potreby. Práve chystajú drevo na opravu strechy. V minulosti, keď ešte fungovali bane, tak si baníci raz týždenne pod spoločnou strechou vykúrili pec na pečenie chleba a koláčov. Pec stále stojí a miestni ju volajú pekárnik.
Usmiaty pán ma vítal a práve motykou zarovnával pôdu pred svojim domom. Miestni ľudia tu majú pokojný život.
Obec je obkolesená krásnymi lesmi a Volovskými horami.
Nie všetky staré banícke domy majú to štastie, že prežili do dnešných dní. Tento je už napoly rozpadnutý.
Šiel som si ho zblízka pozrieť a zdá sa, že tento dom je veľmi ťažké zachrániť, keďže v ňom stále niekto býva.
Pohľad z miestneho futbalového ihriska. Predstavujem si ako miestne deti behajú za loptou a za nimi stojí táto ruina z minulosti. Veľký to kontrast.
GELNICA
V blízkej Gelnici som si bol pozrieť historické centrum mesta, ktoré v minulosti profitovalo z ťažby cenných kovov.
Našiel som tu honosné domy zdobené umeleckými kovovými bránami.
Domy, ktoré v minulosti patrili právnikom a dnes sú v nich záložne. Život je tu neustála zmena, niekedy k lepšiemu a inokedy k horšiemu.
Domáci si ma skúmavo obzerali, keď som stál pred jednou z najkrajších budov v celom meste. Páčilo sa mi, že jedna pani sa sama od seba pri mne pristavila a vysvetlila mi, že to bol v minulosti dom právnika.
Miestni chlapci, ktorí sa na mňa usmievali. Jeden má na sebe dievčenské tričko a druhý biele dievčenské topánočky. Prišlo mi to ako zaujímavý záber v kontraste s vedľajším obchodom s módou a figurínou pred dverami.
Príjemné banícke múzeum, ktoré vás zavedie do minulosti, ale na to rovnako stačí krátka prechádzka mestom, ktoré pôsobí, že žaslá sláva a prosperita sa už nedá vrátiť späť. Sú tu nové časy, časy pokoja. Gelnica mi prišla zakozervovaná vo svojej minulosti, čo má svoje plusy aj mínusy.
Historické centrum budete mať preto zaručene iba pre seba.
Ak sa vám článok páčil, pošlite ho aj kamarátom z regiónu. Ďakujem pekne za podporu. Prajem pekný deň
Niektoré fotografie boli súčasťou fotografickej výstavy Dedičstvo gotickej a železnej cesty na Slovensku.
Projekt mapovania a dokumentovania pamiatok ležiacich na Železnej ceste bol podporený fondom na podporu umenia.
O autorovi
Zdenko Somorovský je cestovný sprievodca, fotograf a reportér. Svoje reportáže publikuje v medzinárodnom časopise GEO, Traveller, Země Světa, Kokteil, denníku SME a mnohých ďalších. Spolupracuje aj s rádiom RTVS, kde prispieva reportážami zo zahraničia. Vyštudoval klasickú archeológiu na Trnavskej Univerzite. Na Slovensku sa dlhodobo venuje mapovaniu dokumentovaniu pamiatok ležiacich na gotickej a železnej ceste Slovenska. Fotografie vystavoval v Stredoeurópskom Dome fotografie v Bratislave, v Košiciach, v Tabakovej fabrike v Smolníku a mnohých ďalších mestách. Minulý rok publikoval reportážnu knihu Úžasná Brazília, ktorá približuje každodenný život v tejto najväčšej juhoamerickej krajine. Ako cestovný sprievodca pôsobí v Južnej Amerike, Strednej Ázii a bývalých portugalských kolóniách. Miluje Brazíliu, Mozambik a Azorské ostrovy.
Knihu o Brazílii možno objednať priamo na webe SlovakTraveler.sk
O autorovi