Indické trhy boli už od pradávna miestami, kde sa miešali a navzájom ovplyvňovali cudzie kultúry a národy. Kedysi tu prekladali tovar obchodníci z Arábie, Peržania, Čínania, Portugalci, Holanďania, Briti či iné národy. Nie je tomu inak ani v súčasnosti. Aj dnes milujeme ich chaotickú atmosféru a vibrujúci život, ktorý sa tam každodenne odohráva. Vo vzduchu sa miešajú najrôznejšie vône a pachy. Vzácne koreniny lákajú svojou exotickosťou. Škorica, zázvor, klinčeky, kardamon či čierne korenie. Za to všetko sa v stredoveku platilo zlatom, ale my to dnes bez problémov nájdeme v supermarkete. Drevené pulty sa ohýbajú pod ťarchou rôzneho tropického ovocia, ktoré sladkým nektárom vábi naše zmysly. Láka nás ochutnať neznáme druhy ako mangosteen, rambutan či durian. Avšak trhy sú predovšetkým o ľuďoch. Ak pohľad  upriamime na starých predajcov, zistíme ako hlboko je život vpísaný do ich tváre. Mladí chlapci zase demonštrujú svoju energiu, odvahu, veselosť, ale aj drzosť. Práve na trhu vidíme to krásne predstavenie ľudských výrazov, giest a mozoľov na  rukách. Obdivujeme ich pracovitosť a schopnosť presedieť na jednom miestečku v prachu a špine, na slnku či v daždi celý deň. S jediným úmyslom zarobiť si na každodenný chlieb.

Skláňame sa pred  ich trpezlivosťou a vierou v tovar, ktorý ponúkajú. Chválime ich rečnícke nadanie a obchodnícky kumšt presvedčiť nás ku kúpe. Tešíme sa z ich radosti a úsmevu, keď sa obchod vydarí. Máme radi, keď trh bzučí ako včelí úľ a ľudia sú v pohybe, v neustálom pohybe. Ako mikroorganizmus žijúci vlastnými pravidlami, kde sa cestovateľ cíti ako vášnivý  pozorovateľ. Vníma všetkými zmyslami, sleduje ten ruch, pritakáva hlavou, rukami poťažkáva tovar a hodnotí kvalitu, ústami ochutnáva sladké plody prírody a nakoniec peniazmi kupuje. Avšak okrem nákupu možeme zájsť ešte ďalej. Na trhu sa predsa odohrávajú jedinečné  ľudské osudy. Práve tam máme možnosť ponoriť sa do postavy, započúvať sa do človeka pred nami. Všímať si detaily jeho práce, rúk, spôsobu reči, pokúsiť sa nadviazať kontakt, či len tak nechať našu fantáziu pracovať a vytvárať príbehy. Nechať sa unášať momentom. Poďte sa spolu so mnou prejsť po fascinujúcom 100 ročnom trhu Devaraja v meste Mysor, v štáte Karnataka na juhu Indie.

Kaleidoskop ľudí:

1. Stojím pred starou bránou do miestneho trhu Devaraja. Všade okolo mňa je veľmi rušno. Počuť ľudský hlas, trúbenie motoriek, tuk tukov a zvončeky bicyklov. Ľudia sú v pohybe ako rieka. Kravy jedia zvyšky z odpadkov. Predávači sa predbiehajú v kriku. Predo mnou v tichosti stoja dve ženy. Na hlave majú prútené košíky naplné až po okraj mandarinkami. V ruke držia tri kusy na ukážku. Tvária sa vážne. Pozorujem ich už 20 min. a nikto si od nich nič nekúpil. Po čase s úsmevom zamierim k jednej z nich. Dohodneme sa na kúpe 5 kusov. Pani si chce dať kôš dole, ale ja si zo srandy vyberám priamo z jej košíka na hlave. Všetci sa na tom začneme smiať. Ešte aj predavač od vedľa. Úsmev je najlepší komunikačný jazyk.

2.Vstupujem bránou do vnútra. Je to ako preskočiť časom do iného storočia a iného sveta. Cítim vzrušenie z objavovania. Hneď vedľa brány sedí na špinavej zemi chudý moslimský chlapec. Na plachte sú pohádzané mŕtve ryby a kraby, ktoré predáva. Je veľmi mladý. Môže mať 8 rokov. V Indii je bežné, že deti sú už od mladého veku využívané na prácu. Rodina jednoducho nemá na výber. Chudoba ich k tomu prinúti. Nožom si reže do drievka a zabíja svoj čas. Chcel by som mu urobiť radosť, ale ryby nekupujem. Nemám ich kde upiecť. Dám mu aspoň krabičku tik-takov. Detský nevinný úsmev mu hneď rozžiari tvár. Neskôr ma na trhu trocha prenasleduje.

3. Kúsok ďalej je starý štíhly rybár. Do rúk zobral väčšiu rybu a snaží sa mi ju nanútiť. Je krásna, ale musím smutne odmietnuť, a tak mi ukáže inú obrovskú rybu. Rukami sa dorozumievame. Zistím, že bol dnes o 4 hod. ráno loviť. Každý deň chodí. Sťažuje sa, že rýb je stále menej a menej.

4. Trh je ako labyrint. Nikdy neviem, čo objavím za ďalším rohom. Ocitnem sa medzi predajcami  cibule a kokosov. Celá ulička tým krásne vonia. Všade sú cibule a kokosové orechy poukladané do kopčekov. Láka ma tvár jedného predajcu. Priťahuje ma. Sedí v sárongu na zemi a uprene ma sleduje. Idem priamo k nemu a kupujem si 1 orech za 20 rupií. Za deň ich vraj predá približne 40-50 ks. Predáva tu od 8:30 h. do 22 hod. večer. Každý deň. Obdivuhodný výkon. Na druhý deň ho od únavy nájdem spať vedľa  svojich kokosov. Nečudujem sa.

5. Narazím na nosičov. Na hlavách nesú koše plné zelených trsov banánov a rýchlo kráčajú. Musí to byť veľmi ťažké. Nadrú sa a pritom práve oni patria k tým najspodnejším v spoločnosti. Zarobia iba okolo 1500 rupií za mesiac. Nasledujem ich kroky a dostanem sa až do banánového raja. Všade sú banány. Krásne to tu vonia. Kupujem si strapec a platím. Neskôr si uvedomím, že pán mi omylom vydal 500 rupií namiesto 50. Vrátim sa, vysvetlím mu čo sa stalo a on mi od radosti neustále podáva ruku a tľapká ma po pleci.

6. Ďalej vidím chlapca, ktorý sa opiera o bicykel a uprene sa na mňa díva. Krásny prenikavý pohľad. Bicykel je k nemu veľký. Je asi otcov. Má približne 12 rokov. Dozvedám sa, že aj on tu pracuje. Pomáha otcovi, ktorý predáva čerstvé klíčky hrášku a šošovice. Poteším ho a kúpim si z každého niečo.

7. Okolo kravy prejdem a vstúpim do uličky, kde sa predávajú kvety. Ostanem omráčený. Vzduch je naplnený ich krásnou arómou. Je radosť sa tu prechádzať. Všade sú ruže, chryzatnémy, pestrofarebné marigoldy a nádherne voňajúci jasmín. Predávajú sa buď voľne, alebo ako girlandy, ktoré sa používajú na svadby, festivaly či náboženské rituály. „You from, you from?“ Pýta sa ma jeden mladík, ktorý predáva jasmín. Dáme sa do reči a učím ho povedať ďakujem. Všetci z jeho partie z toho majú veľkú zábavu.    

Trh je miesto, ktoré si na mape zakrúžkujem vždy ako prvé. S veľkým potešením sa ním nechávam unášať v čase a priestore. Mysor človeka zomelie a nedá mu dýchať. Atmosféra je fascinujúca a srdce rvúca. Život sa tu odohráva na ulici a chudoba je hmatateľná všade, kde sa človek pozrie. Veď podľa miestnych štatistík približne 800 až 1000 ľudí predáva vonku na ulici. Obchoduje sa tu so všetkým. Také niečo človek v Európe nezažije. Ak to porovnám s inými mestami, na um mi zíde brazílske mesto Belém. Práve tam sa totiž nachádza najväčší otvorený trh v Južnej Amerike. Ďalšie miesto, ktoré sa oplatí navštíviť.

Ak si chcete pozrieť živú atmosféru z trhu kliknite tu na video:

• ← Urob si test a uhádni o aké korenie a plody sa jedná (Srí Lanka)
• Vedomostný kvíz č.1 ( história, umenie a literatúra) →