FOTOREPORTÁŽ O SLOVENSKÝCH PASTIEROCH – PO STOPÁCH BRYNDZE.
Úsmev. “Niektorí pasteri pijú, ale mne stačí prechádzka po čerstvom vzduchu. Manželka mi nosí čerstvé jedlo, keď som blízko mesta.”
Palica, základ dobrého pastiera.
Tvrdá každodenná práca so zvieratami. “Prst mám vykrútený a skoro mi vypadol celý nechet na palci z toľkého dojenia. Celý rok som tu bol sám, nemali sme nikoho, kto by mi pomohol.”
Na pašu. Viac ako 200 oviec sa pohne, potom ako ich vyženú z ohrady. Zvonenie zvonov, brechot psov a bučanie oviec. Silné prepojenie s prírodou.
Psi. Všadeprítomné štekanie a brechot psov je súčasťou života pastiera. 
Sledujte pohľad pána pastriera napravo. Jeho silný, prenikavý výraz očí ma hypnotizoval.
Úsmev je základ dobrých medziľudských vzťahov.
Zvony, pýcha baču.
Ráno po ďaždi.
“Najviac jahňaciny predávame do Talianska, Turecka, u nás to ľudia veľmi nejedia, neviem prečo to tak je. Jahňa je pritom veľmi kvalitné mäso a máme ho tu veľa, len ho vyvážame lebo Slováci také nejedia.”
“Nech mi je Boh svedkom, ale základ dobrej bryndze je čistota. Ak je špinavý pastier a nestará sa o čistotu náradia a nádob je to v pi…
Keď tu prídu vlci z hôr za noc nám roztrhajú aj 4-5 oviec. Rovnako medvede. Jáj čo som ich ja už postretával…
Okolo hlavnej unimobunky. Kotol na guláš, žinčicu a kanistre na vodu.
Jahňacie mäso si vysoko vážia v Turecku, Taliansku, ale nie až tak na Slovensku.
Kanistre na ovčie mlieko. Keď som bol malý chodil som v nich rozdávať kapustnicu počas zabíjačky.
Tvaroh na háku.
Verní strážcovia pastvín.
Sledujte na Facebook a stránku SlovakTraveller a nájdete tu mnoho ďalších reportáží z domova a sveta.
Ďakujem, že ste si našli čas a prečítali tento krátky text. Ak sa vám pozdáva, kľudne ho pozdieľajte.
S pozdravom Zdenko